EJIF v drakulovej krajine

EJIF, to je skratka, ktorá ak nie ste jezuita, tak ste sa s ňou nestretli a asi vám veľa nepovie. Znamená to totiž European Jesuits In Formation (Európski Jezuiti vo formácii), čiže mladí jezuiti v Európe (scholastici), ktorí už zložili prvé sľuby, ale ešte nie sú vysvätení, sa stretnú na pár týždňov na nejakom mieste, kde majú spoločný program a kde sa môžu lepšie spoznať. Úplne prvé takéto stretnutie bolo v roku 1986 a odvtedy sa koná každý rok. Každá provincia je pozvaná k tomu, aby poslala jedného svojho scholastika ako delegáta, ktorý bude danú provinciu reprezentovať. Slovenskú provinciu na stretnutí v Rumunsku zastupoval scholastik Samuel Gerčák.

Každý EJIF organizuje tzv. Coco tím, teda traja scholastici, ktorí boli na predošlom EJIFe zvolení ostatnými, aby vybrali miesto a pripravili program na budúci rok. Tento rok tvorili Coco tím scholastici z Maďarska, Chorvátska a Veľkej Británie a delegáti boli vyslaní z Portugalska, Španielska, Veľkej Británie, Francúzska, Holandska, Nemecka, Talianska, Slovinska, Chorvátska, Poľska, Maďarska a Slovenska a ako miesto stretnutia padla karta na rumunské mesto Kluž v Transylvánii. Región, ktorý je celosvetovo známy tým, že sa tu odohráva dej románu Dracula od írskeho spisovateľa Brama Stokera. Taká zaujímavosť, skutočný Vlad Dracula a jeho hrad sa nenachádzali v Transylvánii, ale vo Valašsku, ale to nebolo až také podstatné, lebo Kluž nebol vybraný kvôli románu.

Hlavný dôvod bol ten, aby mladí jezuiti zažili multikresťanské prostredie. Kluž je totiž veľmi multikresťanské mesto a je veľmi bežné, že v jednej štvrti stoja kostoly rímskokatolíkov, gréckokatolíkov, luteránov, kalvínov a pravoslávnych. Taktiež jezuiti tu majú svoje pôsobenie, pôsobia v exercičnom dom kde dávajú duchovné cvičenia a kde sme boli aj počas celého programu ubytovaní.

Keďže EJIF trval dva týždne, program bol rozdelený do dvoch častí. Prvý týždeň boli scholastici zapojení do programu PYM (Piarist Youth Meeting). Piaristi pripravovali svoje vlastné týždňové stretnutie mládeže, na ktoré prišli mladí ľudia z celej Európy na týždeň modlitieb, pútí, workshopov, zdieľania a spoločenstva. Popri hlavnom programe sa niektorí mladí pripravovali na úlohu vedúcich skupín, aby mohli sprevádzať ostatných účastníkov a slúžiť im.

Úloha scholastikov bola postarať sa o „duchovnú stránku“. Každý delegát mal dvoch lídrov (animátorov) jednej skupiny, s ktorými sa vždy na konci dňa stretol, robil s nimi reflexiu a malý examen nad uplynulým dňom. Taktiež tam boli ďalší zodpovední za podujatie (piaristi, učitelia,…) rozdelení do skupín, s ktorými robili workshopy zamerané na rôzne duchovné témy. Hlavné motto stretnutia bolo: „Spolu rastieme“, a v tom duchu sa niesol aj celý ten týždeň, kde okrem worshopov boli na programe aj prednášky, aktivity či kreatívne práce.

Druhý týždeň už bol trochu menej akčný, pretože išlo hlavne o počúvanie. Britský jezuita P. Brendan Callaghan SJ si pripravil workshop o afektivite. Ten bol zameraný na formáciu mladých jezuitov a rozoberal hlbšie ich citový život z praktického i intelektuálneho hľadiska. Hlavnými témami bolo: čistota, celibát, povolanie a rast, zručnosti pre emocionálnu zrelosť, intimita, rast, zraniteľnosť a podpora, dopady zneužívajúcej sexuality, služba a priateľstvo.

V neposlednom rade bolo na programe aj spoznávanie Klužu a jeho okolia, čiže návšteva miestnej katedrály, soľnej bane, túry… Bola to možnosť lepšie spoznať Kluž aj z iných stránok a dozvedieť sa nové veci. Pre Samuela to bolo obohacujúce: „Viaceré veci, ktoré som sa dozvedel, ma celkom zaskočili. Ako napríklad to, že v Rumunsku žije veľmi početná maďarská menšina (okolo milión ľudí), ktorá tu je ako potomstvo ešte z čias Uhorského kráľovstva. Je to veľmi živá komunita a dokonca maďarská jezuitská provincia má v strede Rumunska svoju komunitu, ktorá sa venuje pastorácii práve tejto menšiny.“

Na záver Samuela dodal: „Zažil som veľmi intenzívny čas plný svetlých aj menej svetlých momentov. Avšak ak by som mal opísať, čo bola tá najcennejšia vec, akú som si z EJIFu odniesol: Boh na nikoho nezabúda a venuje rovnakú pozornosť každému miestu a každej osobe na svete, bez ohľadu na kontinent, históriu či spoločenskú situáciu. Ak sú nejaké miesta, ktoré sa nám zdajú nudné a nezaujímavé, netreba nad nimi lámať palicu. Lebo práve tam nás môže Boh príjemne prekvapiť svojou prítomnosťou a prehovoriť nám do srdca.“

Foto: jesuits.eu