Za spolucítenie so svetom

Modlime sa, aby každý z nás nachádzal útechu v osobnom vzťahu s Ježišom a učil sa od jeho Srdca spolucíteniu s ľuďmi celého sveta. Tento úmysel Svätého Otca k nám prichádza v júni, mesiaci Ježišovho Najsvätejšieho Srdca, keď slávnosťou 27. júna vyvrcholí aj Jubilejný rok Božského Srdca vo francúzskom Paray le Monial.

Ježiš túži po osobnom vzťahu s každým z nás. Svätý Pavol svoju odpoveď na Ježišovu lásku vyjadril takto: „S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.“ (Gal 2,19-20)

Sme v období oboznamovania sa s obsahom novej encykliky „Miloval nás“ – Dilexit nos, v ktorej nám pápež František zanechal výzvu dbať o svoje srdce. Ľudská a božská láska srdca Ježiša Krista, o ktorej píše v encyklike, je pre nás zdroj útechy a zároveň inšpirácia k vytvárania si vzťahov s každým človekom, ktorého nám Boh posiela do cesty.

Ježišovo súcitné Srdce je otvorené voči celému ľudstvu. Keď sa modlíme „Ježišu tichý a pokorný srdcom, pretvor naše srdce podľa svojho srdca,“ uvedomujeme si, že on je naším dokonalým vzorom, od ktorého sa učíme spolucítiť s blížnymi. Chceme na druhých hľadieť jeho očami. Pápež František nám neustále opakoval, že „Boží štýl je blízkosť, súcit a neha“. Ježišov jemnocit nám umožňuje priblížiť sa aj k bolestným situáciám, takým častým v našej pozraňovanej dobe.

„Odpovedať láskou na lásku“ – to je téma jubilejného roka 350. výročia zjavení sv. Margite Márii Alacoque. Táto téma je aj v názve záverečnej piatej kapitoly spomenutej encykliky pápeža Františka. Keď svoju poslednú encykliku venoval láske Ježišovho Srdca, dal svojmu pontifikátu nádherný vrchol. Podobne ako v prvom veľkom dokumente Evangelii gaudium, opäť nás vyzýva vrátiť sa k evanjeliu v jeho rýdzosti:

„Musíme sa vrátiť k Božiemu slovu, aby sme si uvedomili, že najlepšou odpoveďou na lásku jeho Srdca je láska k našim bratom a sestrám; neexistuje väčšie gesto, ktoré by sme mu mohli ponúknuť, než odpovedať láskou na lásku“ (Dilexit nos, 167).

„Božie slovo to hovorí úplne jasne,“ konštatuje pápež a dokladá to citátmi, ktoré sú azda najúdernejšími vetami Nového zákona:

„Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (Mt 25,40).

„Veď celý zákon sa spĺňa v jedinom slove, v tomto: «Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!»“ (Gal 5,14).

Obr.: Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi, mozaika Kamila Drába vo Farskom kostole Božieho milosrdenstva Trnava-Prednádražie (foto J. Bartkovjak)

Pápež hovorí o hĺbke srdca, očisteného a spojeného s Bohom:

„Láska k bratom nie je niečím vyfabrikovaným, nie je výsledkom nášho prirodzeného úsilia, ale vyžaduje si premenu nášho sebeckého srdca. Vtedy sa v nás spontánne rodí známa prosba: „Ježišu, urob moje srdce podobným tvojmu“. Preto sv. Pavol nevyzýval: „Snažte sa konať dobré skutky“, ale jeho výzva bola presnejšia: „Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš“ (Flp 2,5). (Dilexit nos, 168)

Apoštolát modlitby vo svojom formačnom programe Cesta srdca kladie veľký dôraz na postoj spolucítenia s trpiacim svetom a na súcit so zraneným srdcom človeka. Misia spolucítenia je názov ôsmeho z deviatich pilierov Apoštolátu modlitby. Aktívne prejavovať spolucítiace srdce je úlohou každého apoštola modlitby.

Ako poznamenáva pápež František, spolucítenie je ovocím modlitbového nazerania na Ježišov prebodnutý bok:

„Aj z hľadiska rany jeho Srdca nám hľadenie na Pána, ktorý „vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby“ (Mt 8,17), pomáha venovať väčšiu pozornosť utrpeniu a potrebám druhých, robí nás silnými, aby sme sa mohli podieľať na jeho diele oslobodenia ako nástroje šírenia jeho lásky.

Ak rozjímame nad Kristovým sebadarovaním pre všetkých, nutne nám naskočí otázka, prečo nie sme schopní dať svoj život za iných: „Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov“ (1 Jn 3,16).“ (Dilexit nos, 171)

Modlitbový úmysel Konferencie biskupov Slovenska

V mesiaci, keď sa Cirkev teší z kňazských vysviacok, nás spája aj modlitbový úmysel našich slovenských biskupov:

Za kňazov a rehoľníkov, aby boli vernými a radostnými služobníkmi Božieho slova a sviatostí.

Nech aj o nich platí, že „radosť evanjelia napĺňa srdce a celý život tých, ktorí sa stretávajú s Kristom“ (Evangelii gaudium, 1).

Autor zamyslenia: P. Jozef Bartkovjak SJ, národný koordinátor Apoštolátu modlitby (Zdroj: Časopis Posol 6/2025, s. 6-7)