Za kresťanov v oblastiach konfliktov

V decembri sa spájame so Svätým Otcom v modlitbe na úmysel, aby kresťania žijúci v oblastiach vojny alebo konfliktov, zvlášť na Blízkom východe, boli šíriteľmi pokoja, zmierenia a nádeje.

V duchu sa pripojme k slovám pápeža Leva z jeho decembrového videa Apoštolátu modlitby:

Bože pokoja, ktorý si skrze krv svojho Syna zmieril svet so sebou, dnes sa modlíme za kresťanov, ktorí žijú uprostred vojen a násilia.

Nech aj uprostred bolesti nikdy neprestanú cítiť nežnú láskavosť tvojej prítomnosti a modlitby svojich bratov a sestier vo viere.

Lebo len skrze teba a posilnení bratskými putami sa môžu stať semiačkami zmierenia, staviteľmi nádeje v malých i veľkých veciach, schopnými odpúšťať a ísť vpred, preklenúť rozdelenia a hľadať spravodlivosť s milosrdenstvom.

Pane Ježišu, ktorý si nazval blahoslavenými tých, ktorí pracujú pre pokoj, urob nás tvojimi nástrojmi pokoja aj tam, kde sa harmónia zdá nemožná.

Duchu Svätý, zdroj nádeje v najtemnejších časoch, udržuj vieru tých, ktorí trpia, a posilňuj ich nádej. Nenechaj nás upadnúť do ľahostajnosti a urob nás staviteľmi jednoty, ako Ježiš.

Amen.

Akým spôsobom kresťania plnia úlohu šíriteľov pokoja, zmierenia a nádeje? Pozrime sa na príklady z každodenného života na Blízkom východe:

P. Gabriel Romanelli IVE, farár Farnosti Svätej rodiny v Gaze (Foto: Vatican News)

Evanjelium pokoja v Gaze

Najprv si všimneme svetlo nádeje, ktoré kresťania udržiavajú uprostred tragickej situácie na územiach zničených vojnou. V pásme Gazy vojna urobila život obyvateľstva neznesiteľným. Niekto by si prial, aby sa dali na útek. Podobne sa to v oblasti Blízkeho východu dá povedať aj o Sýrii, Iraku či Libanone. Zbedačenie dopadá na ľudí väčšinového i menšinového náboženstva. Trpí človek. Musí zápasiť o nádej, udržiavať plamienok nádeje pre seba i pre druhých.

Kresťan je človek napojený na Božieho Baránka, ktorý sníma hriechy sveta. Kňaz argentínskeho pôvodu Gabriel Romanelli z Inštitútu Vteleného Slova je v posledných rokoch jedným z najznámejších farárov sveta. Je duchovným otcom 70-člennej rímskokatolíckej Farnosti Svätej rodiny v Gaze, jedinej farnosti v palestínskom pásme, ktoré sa od 7. októbra 2023 stalo dejiskom vojny.

Farníčky pani Nahida a jej dcéra Samar už nežijú. Priamo na farskom pozemku ich pred dvoma rokmi zasiahli guľky ostreľovača počas bojov izraelskej armády s teroristami Hamasu. Kto stlačil spúšť, zostáva tajomstvom.

Kto prinesie liek na nenávisťou rozdelené spoločnosti, znepriatelené krajiny, národy a skupiny? Ak je pre niekoho zmierenie neznámym pojmom, kto ho urobí známym? Kto bude katalyzátorom zmeny? Môže to azda vyznieť priveľmi vzletne, ale uprostred strašnej vojnovej a humanitárnej katastrofy vyžaruje zo svätostánku jediného farského kostola v Gaze evanjeliové znamenie pokoja: lúč Kristovej vykupiteľskej lásky, veľkonočné svetlo ukrižovaného a vzkrieseného Pána.

Do Gazy prišiel otec Gabriel po rokoch pôsobenia v Egypte a v Jordánsku. Keď počas vojny pravidelne prijímal telefonáty od pápeža Františka, stal sa ochranným štítom pre ťažko skúšanú farnosť. Telefonoval mu už aj Lev XIV.

Lúč svetla vychádzajúci z Gazy však nie je len vecou posledného obdobia. Pri farnosti v Gaze už od roku 1973 obetavo slúžia ľuďom sestry Misionárky lásky. Vedú dva domovy: pre hendikepované deti a pre dospelých. Slúžia kresťanom i moslimom.

P. Ibrahim Faltas OFM so školskou mládežou Kustódie Svätej zeme (Foto: Vatican News)

Škola priateľstva Magnificat

Ďalší konkrétny príklad úlohy kresťanov ako šíriteľov pokoja, zmierenia a nádeje môžeme vidieť v Jeruzaleme. Otec Ibrahim Faltas je františkánsky kňaz egyptského pôvodu. Od roku 1989 žije striedavo medzi Betlehemom a Jeruzalemom. Roky slúžil ako správca latinskej farnosti v Jeruzaleme, v súčasnosti je vikárom Kustódie Svätej zeme. Prežil vo Svätej zemi ťažké časy prvej a druhej intifády, vzbury Palestíncov proti Izraelu (1987 – 1993 a 2000) i obliehania Baziliky Narodenia v Betleheme v roku 2002. Ako hovorí, najväčšou bolesťou je pre neho vidieť emigráciu kresťanov z miest, kde po stáročia žili a dnes sú pre nedostatok obživy nútení opustiť vlasť. Následky vojny naozaj tvrdo postihujú cestovný ruch a zamestnanosť kresťanského obyvateľstva.

Otec Ibrahim uvádza aj kladnú skúsenosť: „Trpia kresťania, tak ako trpia všetci: židia i moslimovia, Izraelčania i Palestínčania. Kresťanské komunity boli vždy považované za tie, ktoré dokážu udržiavať dobré vzťahy so všetkými. Konkrétnym príkladom je inštitút Magnificat v Jeruzaleme, hudobná škola, ktorá vznikla v roku 1995 a je spätá s Kustódiou. Jej učiteľmi a žiakmi sú moslimovia, kresťania i židia. Škola poskytuje kvalitné vzdelanie a je zároveň aj miestom, kde sa mladí ľudia rozličných náboženstiev učia vzájomne spoznávať, poznať aj tradície tých druhých, viesť dialóg a nažívať v pokoji.“ 

Vojna však zasiahla aj toto zdarné dielo, keď ľuďom znemožnila pohyb: „Žiaľ, v posledných dvoch rokoch atmosféra nedôvery rozdelila tých, ktorí už dokázali prekonať vzájomné predsudky a spokojne udržiavať vzťahy, priateľstvá na pracoviskách i pri štúdiu, hoci patria k odlišným náboženstvám. … Vzťahy medzi kresťanmi sú však v súčasnosti veľmi dobré: jednota je konkrétna a viditeľná,“ konštatuje páter Faltas.

Lev XIV. pri hrobe sv. Charbela vo svätyni Annaya v Libanone, 1.12.2025 (Foto: Vatican News)

Lev XIV. ako pútnik pokoja v Libanone

Práve v čase, keď sa modlíme na úmysel Svätého Otca za kresťanov v oblastiach konfliktov, prišiel Lev XIV. do Libanonu, kde miestnych obyvateľov uistil, že prítomnosť kresťanov na Blízkom východe je v prospech pokoja všetkých ľudí. Do Bejrútu priletel po návšteve Turecka, kde pri 1700. výročí Nicejského koncilu spolu s ekumenickým patriarchom Bartolomejom I. vyhlásil, že „cieľom jednoty kresťanov je aj zásadne a oživujúco prispievať k mieru medzi všetkými národmi.“

Lev XIV. pri návšteve Libanonu vyjadril úsilie o pokoj metaforou hudby a tanca. Libanonským verejným predstaviteľom zastupujúcim občanov rozličných etník a náboženstiev povedal:

„Ste národom, ktorý má rád hudbu, ktorá sa počas sviatkov mení na tanec a stáva sa jazykom radosti a spoločenstva. Tento rys vašej kultúry nám pomáha pochopiť, že mier nie je len výsledkom ľudského úsilia, hoci je nevyhnutné: mier je darom, ktorý prichádza od Boha a ktorý predovšetkým prebýva v našich srdciach. Je ako vnútorný pohyb, ktorý sa vylieva navonok a umožňuje nám nechať sa viesť melódiou, ktorá je väčšia ako my sami, melódiou Božej lásky.

Ten, kto tancuje, kráča ľahko, bez toho, aby šliapal po zemi, a zlaďuje svoje kroky s krokmi ostatných. Taký je mier: je to cesta vedená Duchom, ktorý srdce naučí počúvať a robí ho pozornejším a úctivejším voči druhým. Nech medzi vami rastie túžba po mieri, ktorá pochádza od Boha a už dnes môže premeniť spôsob, akým sa pozeráme na druhých a ako spolu žijeme na tejto Zemi, ktorú On hlboko miluje a naďalej žehná“ (Príhovor v Prezidentskom paláci v Bejrúte, 30.11.2025).

Úmysel slovenských biskupov

V Apoštoláte modlitby sa zároveň s úmyslom Svätého Otca modlíme aj na úmysel miestnych biskupov. Úmysel slovenských biskupov v decembri rezonuje so záverom Jubilejného roka nádeje. Modlíme sa za obnovu nádeje, aby Boh posilnil všetkých, ktorí prežívajú ťažkosti a straty, a aby sme boli svetlom nádeje pre tých, ktorí to najviac potrebujú.

P. Jozef Bartkovjak SJ, národný koordinátor Apoštolátu modlitby

Titulné foto: PWPN – The Pope Video