Deň ignaciánskej rodiny a sľuby P. Jakuba Garčára

V tomto Jubilejnom roku sa ako pútnici nádeje stretli jezuiti z rôznych slovenských komunít, sestry Congregatio Jesu a desiatka ignaciánskych spoločenstiev na piatom Dni ignaciánskej rodiny, ktorý sa uskutočnil v sobotu 16. augusta. Tento rok stretnutie ozvláštnili posledné rehoľné sľuby P. Jakuba Garčára SJ. Na Trlenskej sa tentoraz stretlo omnoho viac ľudí než v minulých ročníkoch.

Deň ignaciánskej rodiny sa za krásneho slnečného počasia začal sv. omšou o 11:00 pri Kaplnke Panny Márie Snežnej, ktorej predsedal P. Provinciál Jozef Šofranko SJ. V závere sv. omše po slovách: „Hľa Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta“ zložil P. Jakub posledné rehoľné sľuby.

Páter Jozef v kázni okrem iného povedal: „Jakubova cesta nám ukazuje, že veľké rozhodnutia sa nerodia cez noc. Sú to roky vernosti v malých krokoch. Drobné „áno“ rodičom, priateľom, spoločenstvu, Bohu… až z toho jedného dňa môže vyrásť veľké „áno“ pred celým svetom“.

Po sv. omši nasledovala spoločná fotka a predstavenie jednotlivých spoločenstiev. S tým, ako prežívajú Jubilejný rok a v čom nachádzajú nádej, sa podelili sestry Congregatio Jesu (CJ), zástupcovia zboru Chorus Salvatoris, spoločenstvá Dvanástich apoštolov a apoštoliek z Košíc, spoločenstvá Magis, spoločenstvá Rodinných sv. omší (RSO), členovia Spoločenstiev kresťanskej angažovanosti (SKA), Spoločenstva kresťanského života (CVX), rodiny z Ružomberka a napokon aj samotní jezuiti.

Priateľské rozhovory pokračovali aj pri vynikajúcom jedle. Nechýbali pečené prasiatka, guláš, koláčiky a mnoho iných dobrôt. Okrem príjemného počasia osviežením boli priateľské rozhovory a podelenie sa s tým pekným i vzácnym, čo nás navzájom spája. Určite sa dobre cítili okrem ignaciánskych priateľov aj hostia, ktorí prišli na Trlenskú potešiť sa z Jakubových sľubov.

Obohatením programu bol kvíz, po ktorom nasledovali zdieľania v skupinkách v tomto Jubilejnom roku 2025, zamerané na nádej v našom každodennom živote. Program stretnutia vyvrcholil adoráciou s eucharistickým požehnaním.

A ešte pár slov P. Jakuba Garčára k sľubom, ktoré jezuiti skladajú a prečo sú posledné až tak neskoro:

„Sľuby skladáme dvakrát, a tak máme sľuby „prvé“ a sľuby „posledné“. Prvé sľuby sú štyri: večnej chudoby, čistoty a poslušnosti v Spoločnosti a že do tejto Spoločnosti vstúpime (Stanovy, 540). Skladáme ich na konci dvojročného noviciátu, v mojom prípade to bolo 7. septembra 2007 v Ružomberku.

Prvé sľuby sú podobné zásnubám: po čase vzájomného spoznávania sa s rehoľou som jej verejne vyznal túžbu a požiadal ju spoločne stráviť život, a Spoločnosť Ježišova povedala „áno“. Pred svadbou sa ale pýta čas na ešte lepšie vzájomné spoznávanie sa, na dobrú a neuponáhľanú prípravu, najprv rehoľnú, potom i kňazskú a pastoračnú, ako aj na dokončenie základných a postgraduálnych štúdií a na ľudské vyzretie.

Teraz, po rokoch príprav, nadišiel čas na „svadbu“: generálny predstavený Spoločnosti ma pozval zložiť druhé a posledné sľuby a aj tie budú štyri: sľub doživotnej chudoby, čistoty a poslušnosti podľa spôsobu života Spoločnosti a sľub osobitnej poslušnosti Najvyššiemu veľkňazovi vo veci poslania (Stanovy, 527).

Fotografie z Dňa ignaciánskej rodiny a sľubov P. Jakuba Garčára SJ nájdete na stránke: clovekaviera.sk

Info: Peter Buša SJ
Foto: Jozef Bartkovjak SJ