Deň Ignaciánskej rodiny a sľuby pátra Martina

V sobotu 15. augusta 2026 sa v malebnom prostredí Trlenskej doliny pri Ružomberku zišli členovia Ignaciánskej rodiny zo všetkých kútov Slovenska. Stretli sa, aby utužili priateľstvá a podelili sa s tým, ako prežívajú ignaciánsku spiritualitu vo svojich spoločenstvách. Slávnostnú rehoľnú profesiu pri svätej omši zložil páter Martin Halčák SJ.

Na Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie prišli takmer dve stovky tých, ktorí sa denne inšpirujú duchovným vzorom sv. Ignáca: rehoľní kňazi a bratia jezuiti, rehoľné sestry Congregatio Jesu i viaceré laické spoločenstvá ako CVX – Spoločenstvo kresťanského života, rodinné stretká, spoločenstvo Dvanásti, Klub otcov o dve osem, spevácky zbor Chorus Salvatoris i ďalší z okruhu priateľov a spolupracovníkov.

Páter Martin Halčák SJ, foto: Jozef Sagan – Človek a viera

O tom, čo nás všetkých spája, hovoril páter provinciál Jozef Šofranko SJ v príhovore pri svätej omši. Spája nás samotný Boh, náš cieľ, na ktorý nás upriamuje aj slávnosť Máriinho nanebovzatia. Mária nás učí dôvere v Boha, keď mu spieva Magnifikat vo chvíli, keď ešte nevie, čo všetko ju v živote čaká. Ignaciánsku rodinu charakterizuje úsilie rozlišovať, čo je Božou cestou. Svätý Ignác nás učí „pozerať sa na svoj život pravdivo a všímať si, čo nás vedie k dobru a čo nás od neho vzďaľuje“.

Foto: Juraj Thüringer – Človek a viera

Pátrovi Martinovi Halčákovi, ktorý pri tejto príležitosti slávnostne vyjadril svoje „áno“ Kristovi a Spoločnosti Ježišovej, páter provinciál zaželal: „Maťo, želám ti, aby si aj po dnešku zostal človekom, ktorého poznáme. Aby si dokázal niesť zodpovednosť, spolupracovať s druhými, vytvárať priateľstvá a pokojne sa postaviť aj k náročnej situácii. A predovšetkým ti želám, aby za tým všetkým zostal Kristus. Lebo napokon práve o neho ide.“

Foto: Juraj Thüringer – Človek a viera

Pri kaplnke Panny Márie Snežnej na Vlčej skale v Trlenskej doline pri Vlkolínci sa Deň Ignaciánskej rodiny konal už po šiesty rok. Naša viacgeneračná a pestrá rodina sa v malebnom prostredí Veľkej Fatry cítila ako doma. Ďakovali sme Pánu Bohu, delili sa navzájom so svedectvom života, stíšili sme sa v modlitbe a adorácii, prehĺbili svoje vzťahy a načerpali nový elán. Presvedčili sme sa o kuchárskych a hostiteľských kvalitách obetavých dobrovoľníkov. Niektorí z nás si odniesli aj ceny z tomboly, ale to hlavné sme si odniesli v srdci.

Text: Jozef Bartkovjak SJ

Foto: Človek a viera – Juraj Thüringer, Jozef Sagan

Fotogalérie:

Človek a viera – Juraj Thüringer

Človek a viera – Jozef Sagan

foto: Jozef Sagan – Človek a viera

Homília pátra provinciála Jozefa Šofranka SJ

Šiesty deň Ignaciánskej rodiny, Slávnosť nanebovzatia Panny Márie, 15. augusta 2026

Priatelia, sestry a bratia, dnes sa tu stretávame z rôznych dôvodov. Niektorí z vás prichádzate na Deň ignaciánskej rodiny pravidelne. Iní ste dnes tu predovšetkým preto, že chcete byť s Maťom pri jeho dôležitom dni. A možno sú medzi nami aj ľudia, ktorí do kostola veľmi často nechodia, ale dnes ste prišli, pretože vám záleží na človeku, ktorého poznáte a máte radi. Som rád, že ste tu všetci.

Páter Jozef Šofranko SJ, foto: Jozef Sagan – Človek a viera

Dnešná slávnosť Nanebovzatia Panny Márie nám hovorí o veľkej veci: o zavŕšení Máriinho života pri Bohu. Pre veriaceho človeka je to sviatok nádeje. Hovorí nám, že ľudský život smeruje ďalej a že smrť nemá posledné slovo. Keď som premýšľal nad dnešným evanjeliom, zaujala ma jedna vec, ktorá sa mi zdá dôležitá aj pre dnešný deň. Mária v evanjeliu spieva Magnifikat. Hovorí: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi.“ Mária v momente, keď to hovorí, ešte nevie, čo všetko ju čaká. Jej život sa práve začína meniť. Pred sebou má neistotu a neskôr aj veľa bolesti. Napriek tomu dokáže povedať, že Boh je pre ňu dôvodom na radosť.

Foto: Juraj Thüringer – Človek a viera

Človek potrebuje v živote niečo, čomu dôveruje. Potrebuje vedieť, čo je pre neho dôležité a podľa čoho sa rozhoduje, aj keď to nie je vždy výhodné. A práve toto je dnes niekedy ťažké. Žijeme v dobe, v ktorej sa na nás valí obrovské množstvo slov. Každý nám niečo vysvetľuje, niečo sľubuje, niečo od nás chce. Aj vo verejnom živote sa veľa hovorí o hodnotách, o kresťanstve, o rodine, o národe, o ochrane človeka. A človek si potrebuje zachovať schopnosť rozlišovať.

Foto: Juraj Thüringer – Človek a viera

Svätý Ignác z Loyoly tomu venoval veľkú pozornosť. Učil ľudí pozerať sa na veci pozornejšie a všímať si, kam ich rozhodnutia vedú. A toto rozlišovanie potrebujeme aj vtedy, keď sa rozhodujeme o veciach, ktoré sa týkajú nás všetkých. Keď niekto hovorí o hodnotách, je dobré pozerať sa aj na jeho konanie. Ako používa moc? Ako zaobchádza s ľuďmi? Ako sa správa k pravde? Aj dnes vidíme, že sa moc môže zneužiť, že sa objavujú korupčné praktiky a podvody a že niekedy sa človek ani veľmi nesnaží svoje konanie skrývať. Zároveň počúvame veľa slov o kresťanských hodnotách. O chvíľu nás čakajú voľby a znova budeme počúvať veľa sľubov a veľkých slov. Je dobré počúvať. Rovnako dôležité je však pozerať sa na život a konanie človeka, ktorý tieto slová vyslovuje.

foto: Jozef Sagan – Človek a viera

Máriin Magnifikat je v tomto veľmi konkrétny. Nie je to len pieseň radosti. Mária v ňom hovorí o pyšných a mocných, o hladných a bohatých. Vie, že moc môže človeka pokaziť a že nespravodlivosť nie je nič nové. A zároveň verí, že Boh toto všetko vidí. „Zosadil mocných z trónov a povýšil ponížených.“ Tieto slová môžeme počuť aj ako pozvanie k osobnej poctivosti.

Foto: Juraj Thüringer – Človek a viera

Rovnaké rozlišovanie potrebujeme vo svojom vlastnom živote. Aj v našom vlastnom živote je to podobné. O úcte, rodine a dobrých vzťahoch sa ľahko hovorí. Potom príde človek, s ktorým sa nám ťažko vychádza, a ukáže sa, čo v nás naozaj je. V práci hovoríme o zodpovednosti a poctivosti, ale potom príde chvíľa, keď by bolo jednoduchšie niečo obísť alebo si to uľahčiť. A medzi priateľmi sa vernosť ukáže najmä vtedy, keď sa tomu druhému prestane dariť. Práve tam sa ukazuje, čo je v človeku. A to je jedna z vecí, ktoré nás svätý Ignác učí: pozerať sa na svoj život pravdivo a všímať si, čo nás vedie k dobru a čo nás od neho vzďaľuje.

foto: Jozef Sagan – Človek a viera

Vieme, že toho veľa nezmeníme. Nedokážeme zmeniť celú spoločnosť alebo vyriešiť všetky problémy, ktoré vidíme okolo seba. Nemôžeme a nesmieme rozhodovať za druhých. Svoj vlastný život však ovplyvniť môžeme. Doma sa dá byť človekom, na ktorého sa druhí môžu spoľahnúť. V práci sa dá robiť svoju vec poctivo. Keď stretneme človeka, ktorý potrebuje pomoc, môžeme sa pri ňom zastaviť. Keď sa deje niečo nespravodlivé, môžeme sa ozvať. Niekedy stačí aj priznať vlastnú chybu.

Foto: Juraj Thüringer – Človek a viera

Aj takéto veci vytvárajú prostredie, v ktorom sa ľuďom lepšie žije. Preto je pre mňa dnešná slávnosť sviatkom nádeje. Nanebovzatie Panny Márie nám pripomína, že ľudský život má svoj cieľ. Mária je už pri Bohu a pre nás je znamením toho, kam smeruje život človeka, ktorý Bohu dôveruje. Pavol dnes hovorí: „Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, prvotina zosnulých.“ To je základ našej kresťanskej nádeje.

Zlo je stále okolo nás. Nespravodlivosť poznáme aj dnes. Človek môže byť sklamaný, môže zlyhať, môže zažiť smrť blízkeho človeka. Napriek tomu kresťan verí, že príbeh sveta sa nekončí pri tom, čo práve vidíme. Boh má posledné slovo. A preto má zmysel pokračovať.

Foto: Juraj Thüringer – Človek a viera

Dnes je to pre nás dôležité aj preto, že sa stretávame ako ignaciánska rodina. Už po šiestykrát sa tu stretávame ľudia z rôznych častí Slovenska a z rôznych životných prostredí. Jezuiti, rehoľné sestry, spolupracovníci, ľudia, ktorí sa stretli so Spoločnosťou Ježišovou v škole, na univerzite, pri duchovných cvičeniach, v nejakej našej službe alebo jednoducho cez priateľstvo. Máme rôzne životy. Spája nás však určitá skúsenosť a hodnoty, ktoré sme prijali. Jednou z nich je práve hľadanie toho, čo je podstatné.

Foto: Juraj Thüringer – Človek a viera

A potom je tu dnešný druhý dôvod, prečo je táto svätá omša výnimočná. Je medzi nami Maťo. Mnohí z vás ste prišli práve kvôli nemu. Poznáte ho z rôznych období jeho života a dnes chcete byť pri ňom, keď prijíma ďalší záväzok v Spoločnosti Ježišovej. Maťo už svoje posledné sľuby raz zložil — pred dvanástimi rokmi. Dnes ho Spoločnosť Ježišova pozýva k slávnostnej profesii, ktorá je v našom živote vždy spojená so službou a poslaním. Má v Spoločnosti osobitné miesto.

Foto: Juraj Thüringer – Človek a viera

Po rokoch jeho života a služby sa ukázalo, že môže byť k tejto profesii pozvaný. Nechcem dnes zachádzať do všetkých okolností, ktoré k tomu viedli. Jeho dnešný deň však môžeme prijať predovšetkým ako chvíľu vďaky za cestu, ktorú prešiel, a ako jeho nové odovzdanie sa Kristovi a službe. V rehoľnom živote to často vyzerá jednoducho. Človek dostane službu, ktorá mu je zverená, a snaží sa ju robiť najlepšie ako vie. Potom príde ďalšia. Maťo takto počas rokov viackrát prijal služby, ktoré si sám nevybral. Často bol poslaný tam, kde bola zložitá situácia a bolo potrebné prevziať zodpovednosť, dať veci do poriadku a obnoviť dôveru. A tí, ktorí ho poznáme, vieme, že to neraz nebolo jednoduché. Dnes však o tom nemusíme veľa hovoriť. Stačí, že vieme, že za jeho dnešnými sľubmi je dlhá cesta služby.

foto: Jozef Sagan – Človek a viera

Maťo dnes znovu hovorí svoje „áno“ Kristovi a Spoločnosti Ježišovej. Hovorí ho po rokoch života, skúseností, práce a služby. Maťo, želám ti, aby si aj po dnešku zostal človekom, ktorého poznáme. Aby si dokázal niesť zodpovednosť, spolupracovať s druhými, vytvárať priateľstvá a pokojne sa postaviť aj k náročnej situácii. A predovšetkým ti želám, aby za tým všetkým zostal Kristus. Lebo napokon práve o neho ide.

Foto: Juraj Thüringer – Človek a viera

Mária svoje „áno“ Bohu povedala na začiatku svojej cesty a potom ho žila celý život. Nevedela dopredu, čo všetko ju čaká. Vedela však, komu svoj život odovzdala. Maťo dnes svoje „áno“ znovu potvrdzuje. A každý z nás má svoje miesto, svoju zodpovednosť a svoje rozhodnutia, ktorým zostávame verní.

foto: Jozef Sagan – Človek a viera

Každý z nás vie, čo má vo svojom živote chrániť a čomu chce zostať verný. A keď príde ťažšia chvíľa, je dobré si spomenúť, prečo sme sa pre to kedysi rozhodli. Máriin život nám ukazuje, že dôvera má zmysel. A dnešný sviatok nám pripomína, že Boh človeka, ktorý sa mu odovzdá, vedie k životu. Preto môžeme ísť ďalej aj v čase, ktorý je niekedy únavný a neprehľadný. Nemusíme vyriešiť všetky problémy sveta. Stačí, keď každý z nás urobí svoju časť dobre, zachová si poctivosť, odvahu povedať pravdu a schopnosť rozlišovať. A keď nestratíme nádej.

foto: Jozef Sagan – Človek a viera

Mária dnes stojí pred nami ako žena, ktorej život sa naplnil pri Bohu. Maťo dnes robí ďalší krok vo svojej službe. A my všetci sa môžeme vrátiť do svojich životov s vedomím, že má význam zostať verný tomu, čo sme spoznali ako dobré a pravdivé. To je podľa mňa veľmi dobrá správa pre dnešný deň. A preto sa môžeme spolu s Máriou modliť: „Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný.“ Za to, čo Boh urobil v jej živote. Za to, čo urobil a ešte urobí v Maťovom živote. A za všetko, čo ešte pripravuje pre každého z nás.