Jarný list z Archy 2025

Drahí priatelia Archy Ľviv!

Leto už došlo do svojej polovice a tak vám na dovolenkové čítanie ponúkam tento list s novinkami v našom spoločenstve. Dve veci ma v ňom tešia zvlášť: k dnešnému dňu nik z blízkych našich Druhov a asistentov nezahynul pri obrane slobody Ukrajiny. A druhá, napriek mojim povinnostiam v Košiciach sa mi podarilo Archu navštíviť. Poďme ale pekne po poriadku…

Mesiac máj zakončili tradičné jarné hajivky v skanzene Tarasa Ševčenka. Keďže v tú stredu popŕchalo, spoločné tance na pažiti nahradila prehliadka obrazov a keramiky vo vnútri skanzenu. Nechýbala ani tradičná modlitba molebenu k Presv. Bohorodičke v drevenej cerkvi sv. Jána Krstiteľa. Vo štvrtok bol sviatok Nanebovstúpenia Pána. Napriek daždivému počasiu Bdžilky pripravili jarmarok s novinkou, ktorá sa po ukrajinsky volá syrnyk (zapečený tvarohový koláč). Ďalšou novinkou v našej predajnej ponuke sú šatky s maľbami našich Druhov. Začiatok leta patril zvyčajným aktivitám – modlitbe, práci a spoločným vychádzkam. A tiež táboru v monastierskom komplexe v Hošive. Tábor je názov pre výlet, na ktorom Druzji zo štyroch stacionárov – teda celá Archa okrem Usmišky, nespia doma ale nocujú inde. Je to jednoducho splnený sen a udalosť roka, keďže pre svoje mentálne a fyzické obmedzenia (a následnú chudobu) nikdy nikam necestujú. Hošiv je relatívne blízko (100 km), má krásne okolie a dobrú cenu 800 UAH na osobu za deň, vrátane stravy. Výlet tento rok sponzorovali darcovia zo Slovinska, za čo sme im nesmierne vďační. Druzji Usmišky, ktorí majú najťažší stupeň postihnutia, mali namiesto tábora dva jednodňové výlety do zábavno-oddychového parku Zátoka Vikingov. Okrem výletu boli niektorí Druzji z Bdžilok a ďalších stacionárov aj na koncerte, na ktorý nám skupina Odyn v kanoe darovala voľné lístky. Byť na koncerte tak slávnej kapely a s toľkými ľuďmi je nielen hudobný zážitok ale aj zdroj pocitu prijatia, rovnosti a spolupatričnosti zo strany „zdravých“ ľudí. Vďaka takým okamihom v Druhoch rastie pocit sebahodnoty a radosť zo života. Veľká vďaka za také niečo! Na sviatok Narodenia Jána Krstiteľa prichystali jarmok aj na Nazarete.

Z môjho pohľadu sa iná významná vec udiala 27. júna. Na tretí pokus začala rekonštrukcia dvojizbového bytu, ktorý Archa zdedila po Druhovi Andrijovi. Prvá odporučená firma sa ukázala ako drahá. Zamestnanca druhej, ktorý mal na jar začať rekonštrukciu, týždeň pred začiatkom prác mobilizovali do armády. Až tretí pokus teda vyšiel. Ďakujem všetkým vám, ktorí ste min. rok prispeli na túto vec. Tri tisíc eur bude trvalý slovenský vklad, vďaka ktorému sa byt bude môcť prenajať a dlhodobo tak prispievať na existenciu Archy. Kiež s Božou pomocou ide práca pánovi Mykolovi podľa plánov. Raz mesačne býva stretnutie všetkých asistentov. Na tom júlovom absolvovali odborné školenie z poskytovania prvej pomoci. Veríme, že získané či obnovené vedomosti a zručnosti nebudú potrebné, postačia certifikáty platné najbližších 24 mesiacov. Koniec júna bol aj koncom služby asistentky Vasiliny na Znesinňi. Od júla na jej miesto nastúpila pani Vira Kozak. Zvyčajne je ťažké nájsť nových ľudí pre našu misiu. Takáto plynulá zmena na asistentskej pozícii je pre nás dôkazom ochrannej Božej ruky nad Archou. Na Znesinňi tiež rozbehli fundraisingovú kampaň s cieľom získať prostriedky na kúpu elektrického sporáka s rúrou na pečenie. Ich snaha bola práve dnes korunovaná jej kúpou. Keďže Archa je viac ako organizácia, aj pre mamy našich Druhov sme pripravili výlet. Cieľom bol starobylý pútnický drevený chrám a múzeum tkáčstva v Hliňanoch. Veľmi sa im tam páčilo. Druzji boli v ten deň na stacionároch až do večera, aby sa mamy z výletu stihli vrátiť. Nasledujúci deň poobede zasa asistentky navštívili kreatívne centrum, kde si za pomoci výtvarníčky vymodelovali niečo z hliny alebo namaľovali vlastné obrazy. Ako relax a odmenu za svoju vytrvalú a obetavú službu.

A teraz trochu podrobnejšie o mojej ceste. Do Ľvova som prišiel v sobotu 12. júla. Tú noc všetci strávili v krytoch. Drony totiž útočili na mesto a niektoré sa dokázali vyhnúť ukrajinskej obrane. Ako mi v nedeľu po sv. liturgii v chráme sv. Petra a Pavla povedal vojenský kaplán o. Andrij, „včera ste zmeškali ohňostroje“. „Áno“, súhlasil som, „ale možno už túto noc zažijem ďalšie.“ Nik na Ukrajine nevie, aká bude nasledujúca noc, či pokojná alebo nie. Či ste od frontovej línie 50 alebo 500 kilometrov je pritom jedno. Asistentky a Druhov okrem zvuku letiacich dronov ľakala aj streľba protivzdušnej obrany prakticky v každej štvrti mesta. V takom Kyjive, Chersone či Charkive majú tieto pozdravné salvy prakticky každú noc. Trpia ľudia, zvieratá, budovy, autá. Nikdy neviete, či sa z krytu budete mať kam vrátiť.

V pondelok, bežný pracovný deň, som šiel na ofis autom. Na jednom zo semaforov som bol prvý. Keď som sa na zelené svetlo pohol vpred, autá oproti zostali stáť a začali blikať výstražnými svetlami, hoci nijakú haváriu som v ich jazdnom pruhu nevidel. Na nasledujúcom semafore mi došlo, že stoja nielen autá ale aj MHD a chodci. Bola minúta ticha. Miliónové mesto sa každé ráno na minútu úplne zastaví, aby sa v tichu modlilo a vzdalo hold tým, ktorí za jeho existenciu a slobodu položili svoje životy. Silný zážitok. Práve v ten pondelok bolo na pláne rozviesť z veľkoskladu zakúpené potraviny pre stacionáre. Robí sa to raz mesačne. Využil som príležitosť a takto, v jeden deň ako zásobovač, som navštívil všetky stacionáre. Ako s úsmevom povedala asistentka Juľa na Znesinňi, vrátil k svojim predošlým „povinnostiam“. Hoci som bol v Arche ako duchivnyk, moja druhá služba bola voďij mašyny. Napriek snahe som na piaty stacionár prišiel neskoro. Nestihol som tak Druhov, ktorí hodinu predtým odišli domov. Ale radosti a objatí mi vystačilo aj od ostatných. A všade zaznela otázka, či budem v stredu na kruhľakach. Áno, hlavne kvôli tejto slávnosti som prišiel. Večer som potom pobudol na budynku Vitanija (dom Archy Betánia), kde sme len nedávno ubytovali pani Annu s vnukom Matvijom z Odeskej oblasti. Ostatní presídlenci sú u nás už dlhodobo a tiež ma nechceli pustiť preč . Na moju počesť napiekli aj voňavé lekvárové buchty. Pánovi Serhijovi z Doneckej oblasti len nedávno jeden jeho nový známy z Ľvova podaroval poškodené auto. Už predtým si v Ľvove našiel prácu a tak sa hneď pustil do opravy, aby ním mohol jazdiť. Auto totiž má automatickú prevodovku a to je presne to, čo po amputácii ľavej nohy ako vodič potrebuje. Sľúbil som mu, že mu s opravou trochu pomôžem a preto vás prosím o príspevok pre neho. Vopred veľké Ďakujem!

V utorok dopoludnia som sa, napriek občasným sirénam, trochu poprechádzal mestom, navštívil obchody s cirkevnými potrebami a strávil čas s jezuitmi, medzi ktorými som počas svojej misie v Arche a aj teraz býval. Po obede, o ktorý sa mi vzorne postarali Bdžilky, som na ofise vyrovnal dlhy (ešte raz ďakujem za vaše príspevky, pravidelné aj jednorázové) a dostal úlohu v scénke na nasledujúci deň. Práve tam, keď sme stáli pred budovou, nad našimi hlavami nizučko preletela stíhačka. Narobila hrmot a vyľakala citlivejšie povahy. Od februára 2022 nad mestom žiadne lietadlá nelietajú. Najviac sa mi páčil komentár účtovníčky pani Haľi: „stíhačiek sa netreba báť, treba sa tešiť, že je komu a na čom lietať“. Inak, pani Haľa zo svojej skromnej výplaty každý mesiac kupuje rôzne veci (oblečenie, jedlo a pod.), ktoré posiela vojakom na front. Streda sa niesla v znamení osláv. Okrúhlych narodeninovcov – kruhľakiv bolo tento polrok až 14, štyria však z rôznych príčin nemohli prísť. Slávnosť sa konala pod kostolom sv. Michala na sídlisku Sychiv. Pre mňa to bolo nové miesto. Po zídení sa a foto-prezentácii oslávencov s opisom ich darov každý stacionár nejakým kreatívnym spôsobom blahoželal a vítal našich korunovaných členov. Ja som bol konferenciérom v programe Blahoželáme jubilantom. Po blahoželaniach nasledovala torta, obed a diskotéka. V tom čase som však už cestoval späť, aby som po trojhodinovom státí v rade na hraničnom prechode v Ubli spolu s nocou dorazil do Košíc. Vo štvrtok ráno som nastúpil na svoje prázdninové miesto stavbyvedúceho v Kolégiu sv. Sedmopočetníkov. Za tri dni opušťáku, ktorý mi v piatok majstri udelili, bola len jedna mimoriadna situácia, ktorú vyriešili bezo mňa. Ďakujem všetkým murárom, vodárom, maliarom aj elektrikárovi za možnosť aspoň krátko pobudnúť medzi svojimi. V auguste bude Archa tradične prázdninovať. Druzji aj zamestnanci budú zvyčajne doma, len máloktorí budú mať skutočné dovolenky. Práca s ľudmi vyčerpáva. Neprerušované tri týždne odpočinku, zvlášť pre asistentky, sú potrebné a treba im ich dopriať.

No a na záver ešte pár slov o celkovej situácii v krajine. Na fronte, žiaľ, Rusi pomaly ale vytrvalo postupujú smerom na západ. Výrazne vzrástol počet útočných diaľkových dronov, ktoré treba noc čo noc zostreľovať. Doterajší rekord je z 9. júla. Nadránom ich útočilo až 728 a 13 rakiet. Sú noci, kedy sa podarí eliminovať až 95% letiacich cieľov, ale boli aj také, kedy bola úspešnosť obrany len okolo 50%. Najviac trpí hl. mesto Kyjiv a prifrontové mestá Charkiv. Zaporižžja a Cherson. Je len otázkou času, kedy sa pomalšie vrtuľové Šahídy zmenia na rýchlejšie prúdové. Zadĺženosť krajiny rastie, k 30. júna bola 185 miliárd USD. Pritom až 64% výdajov štátneho rozpočtu pohlcuje vojna (nákup a výroba zbraní, zabezpečenie a platy vojakov, budovanie obranných pozícií…). Trochu radosti Ukrajincom urobila operácia Pavutyna, pri ktorej 1. júna na Ruskom území malými FPV-dronmi poškodili strategické bombardéry a iné lietadlá. A 12. júna, po 1.404-och dňoch otvorenej vojny ukr. generálny štáb uviedol, že bolo eliminovaných milión príslušníkov ruských okupačných vojsk. Elektrická rozvodná sieť Ukrajiny od prvého júla prešla na európsky štandard 230/400V. 137-tisíc kilometrov štvorcových krajiny bude potrebné preveriť a odmínovať, aby sa dali opäť bezpečne využívať. Pre porovnanie, rozloha Česko-Slovenska bola necelých 128 (79 + 49) tisíc km2. Napriek vojnovému stavu a nočnému zákazu vychádzania prvý raz do ulíc vyšli ľudia na protesty proti vláde. Parlament totiž 22. júla odhlasoval a prezident vzápätí podpísal zákon, ktorým podriadili nezávislý protikorupčný vyšetrovací úrad (NABU) a špeciálnu protikorupčnú prokuratúru (SAP) generálnemu prokurátorovi. Toho však nevolí odborná komisia ale menuje prezident. Ten vzápätí prisľúbil novým návrhom zákona ich nezávislosť obnoviť. Či sa tak stane sa uvidí, keďže podľa novinárov bolo motívom rušenia to, že NABU vyšetrovalo majiteľa štúdia, v ktorom pred vstupom do politiky prezident A. Zelenskyj hrával.

Drahí naši priatelia a čitatelia! Ďakujem vám za vašu priazeň Arche, hoci to budú už dva roky, čo som z nej fyzicky odišiel. Tých pár dní tam som mal pocit, že medzi augustom 2023 a júlom 2025 neuplynul žiaden čas. Všetkých a všetko som poznal, napĺňala ma každá minúta, ktorú som tam bol. Verím, že keď vojna skončí a môj zdravotný stav sa natrvalo zlepší, zorganizujem výlet pre vás všetkých. Aby ste našich Druhov a asistentky nepoznali len z týchto listov a priložených fotografií a osobne. A zažili Ľviv, nádherné mesto na západe Ukrajiny, plné srdečných a krásnych ľudí, voňavej kávy a množstva chrámov. Modlime sa všetci, aby ten čas čím prv nastal! Ešte raz vám ďakujem za podporu, zvlášť na opravu auta pre Serhija. Nech sa vám darí a Božia milosť je stále s vami a vašimi drahými!

Слава Ісусу Христу! Sláva Isusu Christu!

Ján Burda SJ
bývalý duchivnyk spoločenstva Archa Ľviv (Лярш-Ковчег Львів)
28. júl 2025

Váš prípadný príspevok na činnosť Archy v Ľvove posielajte na účet:
IBAN: SK15 7500 0000 0040 1648 7894
BIC: CEKOSKBX
s poznámkou: Dar na misie Lviv – ĎAKUJEME