Kňazi podľa vzoru Dobrého pastiera

Vo štvrtok 11. septembra 2025 v Ružomberku sa Spoločnosť Ježišova a celá Cirkev na Slovensku rozlúčila s dvoma duchovnými pastiermi P. Jozefom Amrichom SJ (60) a P. Jánom Majerčákom SJ (82), ktorí zanechali hlbokú stopu v srdciach veriacich.

Zádušnú sv. omšu vo Farskom kostole sv. Ondreja slúžili vladyka Ján Babjak SJ, Mons. Ján Kuboš a provinciál P. Jozef Šofranko SJ. Medzi vyše 60 koncelebrantmi bol predstavený komunity jezuitov v Ružomberku P. František Gábriš SJ, desiatky jezuitov a diecéznych kňazov.

Telesné pozostatky oboch zosnulých boli uložené do jezuitskej hrobky na ružomberskom cintoríne. Duchovnými spevmi ich odprevadil trnavský spevácky zbor Cantica Sacra Tyrnaviae.

Prinášame slová predstaveného jezuitskej komunity v Prešove a Košiciach pátra Jána Benkovského SJ, ktorý v homílii vyjadril duchovný odkaz zosnulých spolubratov.

Milí otcovia biskupi, bratia kňazi, zasvätení, drahá smútiaca rodina. Lúčime sa s dvoma našimi drahými spolubratmi jezuitmi Jozefom a Jánom. Obaja patrili do mojej komunity: Košice, Prešov. Tri črty by som chcel vyzdvihnúť v ich živote:

1. obraz Dobrého Pastiera (ctitelia Božského Srdca),

2. malé gestá lásky,

3. veľkonočný pohľad na tajomstvo utrpenia a smrti.

1. Obraz Dobrého Pastiera. Najstaršia ikonografia Krista v Cirkvi nám ukazuje blízkosť Najsvätejšieho Srdca a Dobrého Pastiera. V kryptách je Kristus zobrazený ako ten, ktorý dáva život za svoje ovce – to je centrálna téma – riskuje život za svoje ovce ako Dávid, ktorý šiel bojovať proti Filištíncom (1Sam 17,35-36):

Šaul povedal Dávidovi: „Nemôžeš ísť proti tomu Fillštíncovi a bojovať s ním. Veď si chlapec, on však bojovník od mladi!” Ale Dávid vravel Šaulovi: „Tvoj sluha bol u svojho otca pastierom oviec. A keď prišiel lev (alebo medveď) a uchytil ovcu zo stáda, vykročil som za ním, zrazil som ho a vytrhol som mu z pyska. Ak sa však postavil proti mne, chytil som ho za bradu, zrazil som ho a usmrtil. Aj leva, aj medveďa zrazil tvoj sluha a tento neobrezaný Filištínec bude ako jeden z nich, lebo hanobil šíky živého Boha.”

Desiata kapitola Jánovho evanjelia opisuje nádherne srdce Dobrého Pastiera – prišiel som, aby mali život a mali ho v hojnosti – ja som Dobrý Pastier – ten, ktorý miluje, ten, ktorý dáva život a dáva ho slobodne – dávam život sám od seba a nik mi ho neberie – jeho smrť bude spásou pre všetkých, jeho vzťah k ovciam je slobodný – lebo taký príkaz dostal od Otca. Je to Otcova vôľa – dať život za ovce, z lásky (pozri Getsemanská záhrada).

Ježiš je v tomto obraze prezentovaný ako odvážny Pastier, ktorý necúva pred nepriateľmi – pokračuje v zjavovaní Otcovej lásky – ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ježiš miloval všetkých – nie iba kresťanov, pretože Ježiš je Dobrý Pastier, ktorý dal život za všetky ovečky, aj za tie, ktoré ešte nie sú v jeho košiari: „Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohoto ovčinca. Aj tie musím priviesť a budú počuť môj hlas; a bude jedno stádo a jeden pastier.“

Osobitnú lásku ukázal Ježiš hriešnikom: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ Oni sú tie stratené ovce, stratení synovia, ktorých Ježiš vyhľadával. Tento obraz Dobrého Pastiera nám predovšetkým ukazuje skutočnosť dať život za svoje ovce – slobodne – toho, ktorý ich chráni svojou vlastnou rukou – Ja im dávam večný život – skláňa sa k stratenej ovci. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Toto bola Kristova misia.

Obrazu Dobrého Pastiera sa podobá život našich dvoch spolubratov, ktorí až do svojej smrti sa s láskou a do krajnosti dávali veriacim: kňazské roky obetovali za spásu duší – pomáhali dušiam. Vypočuli si volanie Kráľa, neboli hluchí na jeho volanie, ale pripravení a ochotní plniť jeho najsvätejšiu vôľu, ako ho opisuje sv. Ignác a pridali sa k Ježišovi v jeho Spoločnosti: „Mojou vôľou je získať celý svet a všetkých nepriateľov a tak vstúpiť do slávy môjho Otca.“ (Duchovné cvičenia, 95) Celí sa dali do práce a túžili sa vyznamenať v službe svojmu večnému Kráľovi. To je ich krásny odkaz pre nás. Obaja túžili slúžiť Kristovi, až do krajnosti – aj tým, že ho nasledovali, aj tým, že sa ho usilovali napodobňovať. Stali sa Ježišovými spoločníkmi.

2. Druhou spoločnou charakteristikou našich spolubratov, ako som ich vnímal, boli malé gestá lásky – ako o tom hovorí pápež František v Gaudete et exsultate. V tejto apoštolskej exhortácii pápež František hovorí o povolaní k svätosti. Spočíva to jednoducho v tom, že prítomný okamih sa usilujeme naplniť láskou – koľko príkladov by sme tu mohli povedať ako svedectvo: horlivé spovedanie, počúvanie blížnych, návštevy chorých, duchovná aj materiálna pomoc chudobným… úplne obyčajné veci, podľa vzoru Dobrého Pastiera – vlastné darovanie podľa svojich schopností a možností a na základe našej Formuly Inštitútu:

„venovať sa šíreniu viery, duchovnému pokroku ľudí, kázňami, prednáškami, akoukoľvek inou službou Božieho slova, duchovnými cvičeniami, vyučovaním detí, poskytovaním duchovnej útechy pomocou spovedania, vysluhovaním sviatostí, zmierovaním rozvadených, poskytovaním duchovnej pomoci a služieb tým, čo sa nachádzajú vo väzniciach alebo v nemocniciach (domov dôchodcov) a vykonávaním iných dobročinných skutkov na oslávenie Boha a pre všeobecné dobro.“

Toto je Ignácova Formula Inštitútu, ktorú sa usilovali žiť Jozef a Ján – to sú tie gestá lásky, obyčajné veci, ktoré každý deň plnili a takto pomáhali dušiam na ceste k Bohu.

3. Veľkonočný pohľad na tajomstvo utrpenia a smrti. Vrcholom ich života bolo veľkonočné tajomstvo – víťazstvo Krista nad smrťou, ktoré im pomáhalo prekonať utrpenie, či rôzne choroby a problémy, ktoré v živote prežívali a prekonali. Osobitne som to mal možnosť vidieť u Janka Majerčáka, keď som ho navštívil deň pred smrťou – úsmev a radosť, vnútorný pokoj – akoby mal už účasť na Ježišovom šťastí a Ježišovej radosti (páter Ľubo má fotku hodinu pred smrťou a tam to vidieť tiež – úsmev nádeje). Túto radosť zdieľal s nami v nemocnici, keď sa chystal na operáciu, ale aj po celý život v našej komunite.

Príklad ich silnej veľkonočnej viery – vnútorná radosť z víťazstva Pána nad zlom a hriechom. To je ich silný odkaz. Takto vlastne končia aj Duchovné cvičenia sv. Ignáca – všetko ostatné pred tým je len prípravou na tento moment. Čo im a čo nám priniesol vzkriesený Ježiš? – že sme milovaní, že nám je odpustené, útechu a povzbudenie, silu potešovať iných.

Teilhard de Chardin sa v jednom liste sťažoval: Prečo nie sme nákazliví? Prečo je naše náboženstvo také nevýrazné a nudné? – pretože viera v zmŕtvychvstanie nie je v centre nášho života. Prvotná Cirkev sa preto rýchlo šírila, pretože svedčili o zmŕtvychvstaní Ježiša Krista a svedectvo veľkonočného človeka isto priťahuje – pouvažujme o tom.

Ďakujeme Ti, Pane, za dar povolania týchto dvoch jezuitov, za príklad obrazu Dobrého Pastiera naplneného láskou, za ich apoštolskú horlivosť a nasadenie za spásu duší, za gestá lásky a za príklad ich veľkonočného pohľadu na život. A tiež Ťa, Pane, prosíme o náhradu za nich, za nové kňazské a rehoľné povolania pre Cirkev na Slovensku a pre Spoločnosť Ježišovu. Amen.