

Naši milí priatelia a čitatelia listov z Archy!
Srdečne vás pozdravujem a prinášam ďalší list s novinkami aj starinkami v živote nášho spoločenstva. Hoci pohľad na teplomer tomu celkom nenasvedčuje, leto a prázdniny sú za nami. O začínajúcej sa jeseni svedčí slnko, ktoré zapadá skôr, než na začiatku júna. A práve začiatok júna je bod, od ktorého sa budú odvíjať nasledujúce riadky.
Hneď tretieho júna v Arche využili na cestovanie a spoznávanie. Spoločným autobusom vyrazili objavovať a spoznávať Pidhorecký baziliánsky monastier. Ako už dávno viete, výlety mimo Ľviv sú v Arche veľmi obľúbené. Sú osviežením očí a príležitosťou na priateľské stretnutie sa Druhov zo všetkých stacionárov. Okrem modlitby, krásy a čerstvého vzduchu nás Pán potešil darom zakvitnutého makového poľa, na ktorom vzniklo nemálo „profiloviek“ Druhov aj asistentiek. Na piatkovej porade, okrem pracovných tém a školenia o rôznych typoch fundraisingu, zarezonovala prednáška psychologičky Lydie Boženko o spôsoboch sebaupokojenia a starostlivosti o vlastný psychický stav. V tejto práci a vo vojnou skúšanej krajine veľmi aktuálna téma, či skôr potreba. V sobotu šiesteho júna sa uskutočnila slávnosť 100-ročnice pôsobenia sestier Vincentínok v Ľvove. Keďže jedna z nich, sr. Klára, pracuje v Arche ako koordinátorka záležitostí Druhov, pomáhalo sa im s prípravou slávnosti v metropolitných sadoch v susedstve katedrály sv. Juraja. Ďakovnej sv. liturgii predsedal najvyšší predstaviteľ Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi, vyšší arcibiskup Svjatoslav Ševčuk z Kyjiva. Zvláštne požehnanie Arche udelil apoštolský nuncius Visvaľdas Kuľbokas. Hneď v nedeľu sme mali náš typický jarmok, predaj ručných prác Druhov pri chráme sv. Andrija v historickom centre mesta. Zarobili sme 15 tisíc hrivien (290€), ďalších 10 tisíc sme získali ako dar od štedrých veriacich, ktorí napriek vojne a často neľahkej finančnej situácii, v ktorej sa sami nachádzajú, obetujú zo svojho na našu podporu. V čase, kedy je prioritou podpora armády – každý v nej má niekoho z príbuzných alebo známych, je to o to cennejšie. V júni sa uskutočnilo aj zasadanie našej Správnej rady. O nej sa z týchto listov dozvedáte málo, ale práve ona má hlavnú zodpovednosť a kompetencie. Bola to ona, ktorá napríklad rozhodla o generálnej rekonštrukcii bytu po Budzinských a jeho komerčnom prenájme. Preto sa aj naša riaditeľka Natália v dokumentoch uvádza ako „výkonná riaditeľka“, lebo vykonáva rozhodnutia Správnej rady, neriadi Archu len podľa svojej predstavy. Radu čaká významná zmena: končí sa totiž funkčné obdobie jej doterajšieho prezidenta pána Bohdana Habďa. Uvidíme, kto ho nahradí.
V júni tiež zomrel otec Druha Iryny z Nazaretu. Jej mama si ale neželala, aby sa o tom hovorilo na iných stacionároch. Každý smúti po svojom. V predvečer sviatku Narodenia Jána Krstiteľa sa šlo na výlet do Rakivca – k prameňu a na šašliky. Dobrovoľníkovi Andrewovi z Kanady dobre padlo, že na výlet šiel aj o.Oleh Kindij. Mal sa s kým porozprávať po anglicky, lebo hoci má ukrajinské korene, ukrajinčinu neovláda. Bol to jeho prvý pobyt v krajine svojich predkov. V ten deň na byt Budzinských priviezli kuchynskú linku, dobrý znak, že rekonštrukcia bude finišovať. Už je kúpená aj práčka. Po namontovaní linky budú chýbať chladnička, sporák, posteľ, stoly, stoličky a skrine. Ich kúpou sa rekonštrukcia zavŕši. Na samotný sviatok Ivana sme mali jarmok pri chráme Všetkých ukrajinských svätých, v ktorého priestoroch sídli stacionár Mrijnyky. Letné slnko v ten deň nepálilo tak silno. Za päť hodín sme vyhladli ale aj zarobili 11 tisíc hryvien (212€). Výsledkom piatkovej porady vedúcich stacionárov bolo, že sa jarmok Nazareťanov na sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla vzhľadom na extrémne horúčavy neuskutoční. V deň na Slovensku padol teplotný rekord a v severnej časti Ľvova búrka priniesla nielen krúpy a vietor, ktorý vyvracal stromy a poškodil niekoľko striech. Jeden z bleskov zranil 6-ročné dievča.
Júl sa začal najobľúbenejšou letnou aktivitou – táborom. Po niekoľkých rokoch sme sa vrátili do turistického zariadenia pri obci Jasenica Zamkova v podhorí Karpát. Po trojhodinovej ceste autobusom nás v cieli zasiahla búrka s krupobitím. Našťastie rýchlo pominula a my sme si mohli užívať prírodu a čistý vzduch. V druhom týždni sa na stacionári Bdžilky objavil nový gauč a návštevníčka Xenia z Austrálie, kam sa s rodičmi odsťahovala, keď mala 2 roky. Na Nazaret prišla skúšať prácu asistentky sr. Oľha, SNPM. V piatok 10. júla mali asistenti možnosť art-terapie. Čo si namaľovali, vymodelovali či vyrezali pod dohľadom inštruktoriek, to si potom odniesli domov. V nedeľu nám jarmok pred chrámom sv. Klimenta v širšom centre mesta vyniesol po troch nedeľných sv. liturgiách 15 tisíc hrivien. Proti slnku nás chránil „firemný stan. Napriek tomu, že jeho prevážanie, rozkladania a opätovné skladanie vyžaduje prácu navyše, v takýchto podmienkach sa to oplatí. V pondelok potom na Nazarete s riaditeľkou Natáliou boli celý deň aj rytieri Kolumba. Predstavitelia katolíckej organizácie, ktorá by mohla podporovať našu činnosť. Uvidíme. V utorok a stredu bol stacionár Usmiška na výlete v mini-ZOO v Obrošine. Druzi Usmišky, vzhľadom na svoje veľké zdravotné znevýhodnenie, totiž nechodia na tábory. Po ceste sa zastavili na policajnej stanici. To bol darček k narodeninám Andrija, nášho verného fanúšika ochrancov zákona. Vo štvrtok bola v mini-ZOO v rámci mesačných stretnutí aj svojpomocná skupina mám našich Druhov so sr. Klárou. Aj im sa tam veľmi páčilo.
V júli k nám na stacionáre prišli príslušníci poriadkovej polície, aby našich Druhov poučili o zásadách bezpečného správania sa na uliciach a v stretnutí s neznámymi ľuďmi. A dozvedeli sme sa, že naše občianske združenie sa po 18 rokoch pridruženého členstva stane plnoprávnym členom Medzinárodnej federácie L´Arche International, so všetkými právami a povinnosťami. Je to veľký medzník a uznanie práce všetkých asistentov a členov Archy, zvlášť v čase trvajúcej vojny a finančnej závislosti. Pritom finančná sebestačnosť je jednou z hlavných podmienok na riadne členstvo. Ďakujeme všetkým spoločenstvám Archy po celom svete, ktoré rozhodli o tomto potvrdení a povýšení ľvivského spoločenstva. Pracujeme ďalej v službe našim Druhom a na kultivácii spoločnosti smerom k väčšej citlivosti na ľudí so špecifickými potrebami.
Na konci mesiaca sme pripravili workshop pre deti a zamestnancov medicínskeho laboratória Esculab. Mohli si vyskúšať, ako sa rodia naše výrobky. Stacionár Nazaret navštívil vladyka Andrij Rabij, svätiaci (pomocný) biskup z kanadského Vinnipegu, rodák z neďalekej Zimnej Vody. Poslednú nedeľu mesiaca sme jarmokovali pri chráme Nanebovstúpenia Pána. Boli sme tam prvý raz, možno preto sme si odtiaľ doniesli nečakaných 25 tisíc hrivien. Záver mesiaca patril spoločnému výletu do Thermal Parku Ľviv pri jazere v neďalekom Novom Myľatine. Posledný deň mesiaca, na sviatok zakladateľa nášho rádu, sv. Ignáca z Loyoly, ako bodku za 11-mesačnou prácou a začiatok celoarchovej augustovej dovolenky, šli už len sami zamestnanci do rekreačného parku Zátoka Vikingov. Tam si mohli vybrať formu relaxu: plávanie, jazdu na koni alebo člnkovanie sa na jazere. Letné počasie im prialo. A potom sa už rozišli na zaslúžené dovolenky. Výnimkou bola pätica, tri asistentky a dvaja Druhovia, ktorí sa našim Kadikom vybrali na jarmok v rámci letného festivalu Kultúra spája pri jazerách obce Šack, 210 km severne od Ľvova, blízko Poľsko-Bieloruského trojmedzia. Predaj našich výrobkov síce nepokryl ani náklady na cestu a 3-dňový pobyt tam, ale ako skúsenosť ju hodnotili pozitívne. Od 4. augusta Archa zakotvila v prístave Vidpustka (dovolenka). Siedmym asistentkám sa podarilo oddychovať v zahraničí (Chorvátsko, Poľsko…). Vedomie, že v noci vás nezobudí siréna, dáva spánku inú kvalitu. Na novú plavbu našu Archu začali asistenti pripravovať 27. augusta. Od 1. septembra, po nalodení Druhov, znovu vyplávala na neprebádané vody jesene. Ale o tejto plavbe sa dočítate v nasledujúcom liste.
Na záver, ako je už zvykom, ešte pár riadkov o tom, ako sa má krajina našich Druhov – samotná Ukrajina. V júni oslávila 25. výročie návštevy pápeža Jána Pavla II. Ďakovná sv. liturgia bola aj na mieste jeho stretnutia s mládežou, v Ľvove. 24. augusta oslávila 35. výročie vyhlásenia nezávislosti. A presne 4,5 roka otvorenej ruskej agresie voči jej existencii. Front sa hýbe málo. Ukrajinci sa tešia z oslobodenia časti územia v Dnipropetrovskej oblasti, Rusi sa zasa plazivým tempom približujú k aglomerácii Sloviansk-Kramatorsk, poslednej časti Donbasu pod kontrolou Ukrajiny. Zväčšuje sa „sivá zóna“ ovládaná FPV dronmi medzi jednotlivými stranami.
Vojna sa dostala do fázy „ničenia civilizácií“. Ukrajina dorovnala prevahu v diaľkových dronoch, ktorými systematicky ničí rafinérie, vojenskú výrobu a veľkosklady internetových predajcov (najme Wildberries a Ozon). Cieľom je znížiť vojenský potenciál Ruska a vyvolať palivovú a finančnú krízu, ktorá by donútila Putina k prímeriu. Rusko má naďalej prevahu v počte vojakov a balistických rakiet. Často však zasahuje nevojenské objekty a tak počet civilných obetí denne rastie. Len v júli zahynulo najmenej 437 a zranenia utrpelo 2610 civilistov. Bol to zároveň najhorší mesiac od apríla 2022 pre deti: 17 mŕtvych a 166 zranených. Pre vzájomné útoky na lode a prístavy (Novorossijsk a Odesa) sa Čierne more pre obe krajiny stalo nevyužiteľné na prepravu tovarov. Pre Ukrajinu je to veľký problém, keďže táto cesta zabezpečovala väčšinu vývozu poľnohospodárskej produkcie – hlavného zdroja devízových príjmov, ale aj železnej rudy a pod. Kvôli zastaveniu dopravy a suchu v Európe stúpajú ceny pšenice (Ukrajina a Rusko spolu vyvážajú viac ako 1/4 celosvetového objemu) aj kukurice. Vojna tak negatívne vplýva aj na krajiny Afriky a celý svet.
Po dlhšom čase sa v piatok 30. júla nadránom stal cieľom ruských rakiet aj náš Ľviv. Dve rakety zasiahli bytové domy neďaleko nášho ofisu a stacionárov Usmiška a Mrijnyky. Veľkým šťastím bolo, že nálož rakety, ktorá na úrovni 3 poschodia vletela do 9-poschodovej bytovky, nevybuchla. Síce vyhorelo niekoľko bytov, bytovka však ostala stáť. Ak by vybuchla, obetí a ranených by boli ďalšie desiatky. Druhej 5-poschodovej bytovke „odrezalo“ hornú časť. Bilancia toho rána: mŕtvy 35-ročný muž, 38 ranených, poškodených 20 bytoviek, 2 škôlky a lýceum.
Rusom sa v auguste podarilo úplne zničiť tepláreň v Chersone. Vláda preto vyzvala obyvateľov, aby z mesta, do vojny veľkého ako Košice, odišli. O to isté sa Rusi snažia v Kyjive a Odese, využívajúc nedostatok protibalistických rakiet (americký systém Patriot). Diaľkové útočné drony-kamikadze, z ktorých väčšina už má prúdové motory, tam prestali útočiť v nočných vlnách a teraz prilietajú prakticky nepretržite. A tak, hoci okupovaného územia nepribúda, Putinovi sa darí Ukrajinu ničiť. Lebo jeho skutočným cieľom nebolo obsadenie Donbasu a Krymu, ale podriadenie si celej krajiny a jej postupná asimilácia, zánik a premena na Rusko. Podľa údajov OSN sa za 10 rokov okupácie počet obyvateľov Doneckej a Luhanskej oblastí zmenšil na polovicu – zo 7,37 na 3,75 milióna. Rusko drží a mučí 16 tisíc ukrajinských civilistov. Každá 11-sta rodina má člena s postihnutím spôsobeným vojnou. Náklady na bývanie za 5 rokov stúpli o 60%, ceny potravín o 80%. Na hranici chudoby je 41% populácie (v roku 2021 to bola zhruba pätina). Polročný počet narodených detí a úmrtí dosiahol najhoršie čísla za 5 rokov: úmrtnosť stúpla na 259.853 a pôrodnosť medziročne klesla až o 16% na 73.292 novonarodených detí. Pred desiatimi rokmi sa v tom období narodilo 198.518 detí. Podľa Eurostatu počet utečencov v krajinách EÚ k 1.júlu vzrástol o 24 380.
Vojna je vždy veľké zlo. Robme preto všetko, čo je v našich silách, aby jej nebolo. Zlo má byť zastavené, premožené a potrestané. Nechcem však tento list ukončiť slovami o bolesti a utrpení. Na záver radšej ponúkam jednu historku zo stacinára Bdžilky.
V Arche máme zvyk, že každý Druh na svoje narodeniny môže pozvať troch Druhov z iných stacionárov. Tak dostala pozvanie aj Ivanka z Bdžilok. A keďže je to veľká vec a česť, začala nahlas uvažovať, ako sa tam dopraví, aký darček má pripraviť. Pozvanie sa stalo témou jej rozprávania ráno, na obed aj popoludní. Po čase jej opakované úvahy tak unavili asistentky, až jej jedna hovorí: Ivanka, netráp sa kvôli tým narodeninám toľko, máš ešte čas, veď to bude až o dva týždne. A ona na to: Ja sa netrápim, ja mám Boha. Tak veru! Naši Druzi sú nám učiteľmi viery. My si myslíme, že sa trápia a oni sa len svojim spôsobom tešia zo života. Prajem vám, aby ste sa aj vy, napriek všetkým okolnostiam a našim každodenným starostiam, dokázali tešiť zo života. Vnímali Božiu blízkosť. Vedeli byť vďační za všetko, čo vás stretáva. Láska nech vládne vo vašich srdciach aj myšlienkach.
Слава Ісусу Христу! – Слава нв віки! : Sláva Isusu Christu! – Sláva na veky!
Ján Burda, SJ
bývalý duchivnyk spoločenstva Archa Ľviv (Лярш-Ковчег Львів)
4. september 2026
Váš prípadný príspevok na činnosť Archy v Ľvove posielajte na účet:
IBAN: SK15 7500 0000 0040 1648 7894
BIC: CEKOSKBX
s poznámkou: Dar na misie Lviv – ĎAKUJEME
Súvisiace príspevky

Úrad provinciála slávnostne prevzal P. Jakub Garčár
V nedeľu 27. septembra 2026 pri slávnostnej svätej omši o 11.00 v Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave za účasti apoštolského nuncia Mons. Nicolu Girasoliho nastúpil do úradu provinciála Spoločnosti Ježišovej na Slovensku páter Jakub Garčár SJ. V úrade vystriedal po šiestich rokoch pátra Jozefa Šofranka SJ. Slávnosť s hojnou účasťou veriacich a s …

EJIF v drakulovej krajine
EJIF, to je skratka, ktorá ak nie ste jezuita, tak ste sa s ňou nestretli a asi vám veľa nepovie. Znamená to totiž European Jesuits In Formation (Európski Jezuiti vo formácii), čiže mladí jezuiti v Európe (scholastici), ktorí už zložili prvé sľuby, ale ešte nie sú vysvätení, sa stretnú na …

Provinčná kongregácia fotoobjektívom
V Exercičnom dome sv. Ignáca v Prešove sa v dňoch 16. – 19. septembra 2026 konala Kongregácia Slovenskej provincie Spoločnosti Ježišovej. Zhromaždenie 23 delegátov sa venovalo modlitbe, zdieľaniu a spoločnému rozlišovaniu. Atmosféru stretnutia dokumentuje fotogaléria. (Foto: Jozef Bartkovjak SJ)
