Na slovíčko s trnavským univerzitným kaplánom

Páter Martin Benko SJ je členom jezuitskej komunity v Trnave. Svoje kňazské a rehoľné povolanie napĺňa pestrým spôsobom: je duchovným správcom Univerzitného pastoračného centra sv. Stanislava Kostku, venuje sa pastoračnej službe, duchovnému sprevádzaniu, koučingu, umeleckým a športovým aktivitám.

Martin, sme pred novým akademickým rokom, stihol si sa zregenerovať? Aké bolo leto?

Tohtoročné asi veľmi horúce. (Smiech) Leto mi zbehlo naozaj veľmi rýchlo. Väčšiu časť leta som strávil v Trnave výpomocou v našom jezuitskom kostole, prípravou nového akademického roka a tiež prípravou koučingového seminára. Ale myslím, že tam bol čas aj na oddych a regeneráciu. V júli som na týždeň navštívil svojich rodičov a spoločne sme strávili niekoľko dní v Hôrke pri Poprade, aby sme ušli pre horúcimi Košicami. Navštívili sme tiež Hranovnicu, kde vyrastal môj otec, čo bolo pre mňa veľmi obohacujúce. A v júli som ešte navštívil priateľov v Írsku, ktoré je mi nesmierne blízke pre svoju zeleň, útesy a množstvo krásnych jazier. Ale zároveň si myslím, že som sa tiež naučil oddychovať tak priebežne za jazdy. (Smiech)

Záver minulého akademického roka v záhrade jezuitov

Na čo sa tešíš v trnavskom UPeCe v novom akademickom roku?

Teším sa v prvom rade na študentov. Na tých, ktorých už poznám, na našich koordinátorov, tím lídrov i všetkých ostatných, ktorých tváre sú mi už známe. Teším sa tiež na nových študentov, ktorí do UPeCka ešte len prídu. Každý rok sa objavia nové talenty a osobnosti, nová kreativita a to je mi blízke. Práve v týchto dňoch sme so študentami dokončili nové letáčiky o UPeCe, ktoré budeme rozdávať na Veni Sancte. Je to možno malá vec, ale napĺňa ma to už teraz radosťou. Chcem sa tešiť zo všetkého, čo sa podarí, z malých aj veľkých vecí.

Tričko trnavského UPeCe s heslom sv. Stanislava Kostku

Tohto roku budeme mať aj zmenu v pravidelnom týždennom programe. Nastane zmena aj v rámci stretiek. Budú fungovať iným spôsobom a budú v iný deň. Taktiež sme zase o niečo vynovili naše vnútorné priestory a nejaké novoty nás čakajú ešte v druhej polovici septembra.

Okrem toho sa nám podarilo získať vďaka Trnavskej univerzite novú kvalitnú techniku pre náš zbor. Takže sa teším na to, ako to bude celé (nielen hudobne) znieť.

Privítanie nových študentov v Mariánskej sále

Pomáhaš ľuďom aj cez koučing. Čo všetko sa za tým skrýva?

Moja veľká túžba pomôcť druhým. Najprv som si sám prešiel niektorými vecami a videl som ako veľmi mi to pomohlo a ako veľmi to zmenilo kvalitu môjho života. Prácou profesionálneho kouča chcem, aby sa aj životy iných mohli takto obohatiť a zmeniť k lepšiemu. Väčšinou mám s ľuďmi individuálne stretnutia, ale rozhodol som sa tohto roku urobiť aj dva skupinové semináre s názvom Chyť sa kľučky a zaži REŠTART. Jeden z nich sa už uskutočnil a bol to naozaj požehnaný čas a priniesol mnohým do života nové oživenie. Veľmi sa z toho teším. No a v októbri tohto roku nás v Piešťanoch čaká ešte jeden termín, takže žijem naďalej v očakávaní.

Na mieste historického jezuitského noviciátu na Skalke pri Trenčíne

Aké miesto má v tvojom živote šport? Ako skipper sa dokážeš plaviť po mori, beháš maratón…

Šport mám naozaj rád. Len teraz na rýchlo neviem, ktorý z nich mám radšej. (Smiech) Dokážem si pri tom dobre vyvetrať hlavu, načerpať nové myšlienky a nažhaviť svojho ducha novým zápalom. Chodím plávať, behať, mám rád bicykel a k tomu všetkému milujem aj plavbu po mori. Myslím, že mi Pán Boh aj v tejto oblasti ukazoval cestu a povzbudil ma, aby som sa nebál veľkých vecí, lebo vraj aj nemožné je možné. Urobil som si skúšky, získal licenciu a dnes sa môžem plaviť po mori. Spolu s chorvátskymi jezuitmi a ich spolupracovníkmi sme už organizovali duchovné cvičenia pre mladých na mori s názvom Life at sea. Každý rok tam beriem niekoľko študentov a som prekvapený, ako veľmi sa to mladých dotýka. Zároveň sa chcem poďakovať všetkým podporovateľom a dobrodincom nášho UPeCe, bez ktorých by sa táto aj ďalšie pravidelné činnosti UPeCe uskutočniť nedali alebo len veľmi ťažko.

Návšteva o. arcibiskupa Jána Oroscha v trnavskom UPeCe

Venuješ sa aj tanečnej skupine milovníkov salsy. Ide vám to?

Snažíme sa. (Smiech) Salsa je mi veľmi blízky tanec. Má veľmi dynamickú hudbu, človek má pohyb a zažíva popri tom aj komunitu a spoločenstvo s inými. Venujem sa najmä Ruede de casino. Je to typ tanca, kde sa salsa tancuje v kruhu spolu s ostatnými. Tanečníci sa medzi sebou neustále striedajú a tancujú rôzne figúry. Veľmi ma to baví. V Trnave máme skupinu s názvom Trnafskí rueďáci. Raz do týždňa máme kurzy a tréningy alebo si občas ideme do mesta len tak zatancovať. Vidím, že to ľudom prináša radosť a uvoľnenie uprostred napätia, tak o to viac ma to teší. Od 19. septembra začíname v Trnave aj nové kurzy pre začiatočníkov v spolupráci s tanečnou školou Allegria, takže sa možno s niektorými uvidíme.

Vysokoškolská sv. omša v Kostole Najsv. Trojice

Čo by si zaželal tým, ktorým budeš slúžiť v tomto akademickom roku?

Asi aby mali so mnou dostatok trpezlivosti. (Smiech) Naozaj prajem aj im aj sebe, aby sme dokázali vytvoriť spoločenstvo, ktoré bude držať spolu a aby sme sa dokázali tešiť zo spoločne strávených momentov. Aby sa to dobré ešte posilnilo a aby sme spolu nachádzali riešenia na výzvy, ktoré budú prichádzať. Prajem nám všetkým kreatívneho ducha, vytrvalosť a dostatok potrebnej komunikácie.