Páter Ľudovít Buček by mal 100 rokov

Nedožitú 100-ročnicu pátra Ľudovíta Bučeka SJ, niekdajšieho ministra jezuitského domu v Trnave, si spoločne pripomenieme koncelebrovanou svätou omšou v stredu 20. augusta 2025 o 17.00 v jezuitskom Kostole Najsvätejšej Trojice v Trnave. Predsedať bude nitriansky pomocný biskup Mons. Peter Beňo.

Srdečne Vás pozývame.

Plagát pdf

Kto bol páter Ľudovít Buček? Priblížime si ho najprv stručným životopisom, potom opisom jeho charakteru z rehoľného archívu a napokon článkom z pera rehoľného spolubrata.

Narodil 18. augusta 1925 v Holíči. K jezuitom vstúpil v roku 1945 v Ružomberku. Po tajnom štúdiu teológie v dobe štátneho zákazu reholí ho 20. februára 1959 tajne vysvätil za kňaza biskup Ján Chryzostom Korec.

Ľudovít Buček ako novic v Ružomberku (v strednom rade druhý sprava)

V roku 1960 bol v  procese spolu s Jánom Ch. Korcom, Karolom Ďurčekom, Rajmundom Ondrušom a Emilom Krapkom nespravodlivo odsúdený na štyri roky väzenia. Keď ho v roku 1962 ho prepustili na amnestiu, živil sa ako inštalatér.

V roku 1969 ho rehabilitovali. Zložil posledné rehoľné sľuby a zapojil sa do verejnej pastorácie v Nitrianskej diecéze ako kaplán v Košeci, v Dubnici nad Váhom a správca farnosti v Nitrianskych Sučanoch. Pre aktivity  mládežou bol preložený do Zliechova, kde kompletne obnovil kostol. Od roku 1980 pôsobil v Dežericiach.

Páter  Ľudovít Buček (v strede) na primíciách o. Petra Beňa (1996)

Po páde totality prešiel do jezuitskej pastorácie v Nitre a neskôr v Trnave, kde bol od roku 1997 ministrom domu.

Koncom roka 2001 mu diagnostikovali nádor v mozgu. Zomrel 25. februára 2002 v nemocnici v Bratislave, vo veku 76 rokov. Pochovaný je v hrobke jezuitov na Kamennej ceste v Trnave.

Spoločný hrob Spoločnosti Ježišovej  – cintorín na Kamennej ceste v Trnave

Akým človekom bol páter Ľudovít Buček? Súčasťou jeho stručného životopisu, ktorý sa zachoval v Archíve Slovenskej provincie Spoločnosti Ježišovej, je aj nasledujúca charakteristika jeho osobnosti:

P. Ľudovít Buček SJ už svojimi povahovými vlastnosťami ako sú skromnosť, jednoduchosť života a priateľskosť, ktoré umocnil rehoľnou formáciou, bol predurčený, aby z neho vyrástol autentický jezuita. Je oddaný Spoločnosti a Cirkvi, ktorú prejavuje službou. Jeho charakteristickou vlastnosťou je disponibilita. Je všade tam, kde je väčšia šanca osláviť Boha a poslúžiť ľuďom. Táto služba blížnym, a to nielen kňazská, ale vrcholne ľudská, spôsobuje mnoho nedorozumenia, pretože niektorí pre to nemajú porozumenia. Nemyslí na seba, ale na potreby druhých. Navštevuje starších spolubratov, ktorí nežijú v komunitách, aby nemali pocit samoty. Svojou nenápadnosťou a nenáročnosťou získava srdcia pre Krista a jeho Cirkev.

(Text je z polovice 90. rokov 20. storočia)

P. Ľudovít Buček vo veku 35 a 75 rokov

Pri príležitosti storočnice prinášame článok o osobnosti pátra Ľudovíta Bučeka, ktorý vyšiel v roku 2023 v časopise Posol v rubrike Z našich dejín. Autorom je prof. Ladislav Csontos SJ.

Páter Ľudovít Buček

Páter Ľudovít Buček sa narodil 18. augusta 1925 v Holíči na Záhorí. Základnú školu navštevoval v rodisku. Maturoval na gymnáziu v Skalici v roku 1945, potom vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Ružomberku. Po dvojročnom noviciáte študoval teológiu v Brne a Děčíne.

Zo zdravotných dôvodov prerušil štúdium a nastúpil na vojenskú službu. Tým sa vyhol akcii likvidácia kláštorov v apríli 1950. Po skončení vojenčiny nastúpil do zamestnania v Slovenských plynárňach.

Udržiaval kontakty s pátrom Matejom Markom a ďalšími spolubratmi. Tajne študoval teológiu a 20. februára 1959 ho Ján Chryzostom Korec tajne vysvätil za kňaza.

V procese s Jánom Ch. Korcom, Karolom Ďurčekom, Rajmundom Ondrušom a Emilom Krapkom bol v roku 1960 odsúdený na štyri roky väzenia. V rozsudku sa uvádza, že „podvracali ľudovodemokratické zriadenie, na dohodnutých a náhodných ilegálnych schôdzkach sa navzájom utvrdzovali a jezuitov viedli k dodržiavaniu rehoľných zásad a tak udržiavali rehoľu jezuitov v ilegalite, pričom sa utvrdzovali v nepriateľstve voči ľudovodemokratickému zriadeniu v ČSR a pod vedením Jána Korca a ďalších jezuitov tajne študovali teológiu pre prípad nimi očakávaného zvratu ľudovodemokratického zriadenia v ČSR“.

Osobitne priťažujúce bolo to, že páter „Ľudovít Buček udržiaval styky s tajným provinciálom Matejom Markom a na jeho pokyn rozširoval náboženskú literatúru, v skutočnosti protištátnu a proti ľudovému zriadeniu republiky. Vykonávali podvratnú činnosť, čím spáchali Ján Korec čin velezrady a ostatní trestný čin podvracania republiky“. Pomáhal mu s vydaním a distribúciou prvého samizdatového životopisu svätého Ignáca Taký bol…, ktorý až v roku 2019 vyšiel tlačou v Dobrej knihe. Ján Ch. Korec v knihe Od barbarskej noci opísal statočné, pevné a hrdinské správanie Ľudovíta Bučeka počas tvrdého vyšetrovania i súdneho procesu.

V roku 1962 pátra Ľudovíta na amnestiu prepustili z väzenia. Pokračoval v civilnom zamestnaní ako inštalatér. Obnovil kontakty s rozptýlenými spolubratmi, najmä na Záhorí, v Skalici s pátrom Jánom Buchtom a s jeho rodinou, s Rajmundom Ondrušom z Popudinských Močidlian. V roku 1969 bol páter Buček rehabilitovaný. V Beckove spolu s viacerými spolubratmi zložil posledné rehoľné sľuby a zapojil sa do verejnej pastorácie v Nitrianskej diecéze. Koncom roka nastúpil za kaplána do Košece, no už od 1. januára 1971 za kaplána do Dubnice nad Váhom, kde sa osobitne venoval mládeži.

V roku 1973 sa stal správcom farnosti v Nitrianskych Sučanoch, no pre svoju aktivitu s mládežou bol o rok preložený do Zliechova. Tu vykonal obdivuhodný kus práce na zveľadení kostola a v pastoračnej činnosti. Zabezpečil generálnu opravu aj vykurovanie kostola. Ho ci takzvaný štátny súhlas mal iba na výmenu dlažby, popritom realizoval novú elektroinštaláciu, osvetlenie a vykurovanie, opravu lavíc, nový mobiliár v presbytériu, ozvučenie a krížovú cestu.

Od roku 1980 pôsobil v Dežericiach. Na jeho prácu s mládežou spomínajú rodičia biskupa Petra Beňa takto: „Vo vedľajšej dedine Dežerice pôsobil jezuita Ľudovít Buček, ktorý bol za totality stíhaný spolu s kardinálom Korcom. Vyhľadával mladých, ktorí mali záujem o duchovné povolanie. Takto objavil i nášho Petra a zobral si ho pod patronát. Chodili spolu s ostatnými na výlety, lyžovačky do Terchovej, kam prichádzali aj iní chlapci, ktorí uvažovali o kňazstve. Páter ich dával dokopy, viedol ich, povzbudzoval, učil ich hrať na hudobných nástrojoch, posúval im náboženskú literatúru.“

Po páde totalitného režimu páter Buček prešiel do jezuitskej pastorácie v Nitre a napokon v Trnave. Koncom roka 2001 mu diagnostikovali nádor v mozgu a 25. februára 2002 zomrel v Bratislave v nemocnici na Kramároch. Vo svojej izbe zanechal lístoček na rozlúčku: Do videnia v nebi. Symbolicky sa mu pri tom vypísalo pero. Pochovaný je v jezuitskej hrobke v Trnave.

Ladislav Csontos SJ

(Publikované v časopise Posol Božského Srdca Ježišovho 3/2023, s. 22-23)

Pre Jezuiti.sk pripravil Jozef Bartkovjak SJ, foto: archív SJ, archív P. Beňa