Polstoročie od smrti Stanislava Polčina SJ

Pred 50 rokmi zomrel v Ríme významný slovenský jezuita, páter Stanislav Polčin (1921 − 1976), rodák z Továrnikov pri Topoľčanoch. Pôsobil ako redaktor slovenského vysielania Vatikánskeho rozhlasu v dobe, keď Cirkev na Slovensku trpela pod totalitným režimom. Ako kňaz slúžil na diaľku prostredníctvom rozhlasového a tlačového apoštolátu. Do slovenčiny preložil dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu.

Komunistický režim sa snažil o rušenie vatikánskeho vysielania technickými aj propagandistickými prostriedkami. Aj napriek rušičkám páter Polčin so spolupracovníkmi v Rádiu Vatikán vytváral pre veriacich na Slovensku denný kontakt so Svätým Otcom a univerzálnou Cirkvou.

Od roku 1953 sa hlas pátra Polčina ozýval cez rozhlasové vlny celé dve desaťročia. Bolo to za pápežov Pia XII., Jána XXIII. a Pavla VI. a v období Druhého vatikánskeho koncilu v rokoch 1962 – 1965.

Archívne výtlačky z knižnice Slovenských jezuitov v Kanade

Stanislav Polčin kompletne preložil do slovenčiny koncilové dokumenty, ktoré vyšli v Slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda vo dvoch zväzkoch. Bol šíriteľom Apoštolátu modlitby a autorom publikácií pre pútnikov do Večného mesta i duchovných a intelektuálnych podnetov pre ľudí hľadajúcich Boha.

Pán si ho povolal do večnosti v mladom veku po niekoľko rokov trvajúcej skúške utrpenia. Zomrel ako 54-ročný po zápase so sklerózou multiplex. Zomrel 8. augusta 1976 v Ríme.  Pochovaný je v hrobkách Spoločnosti Ježišovej na rímskom cintoríne Campo Verano.

Hlas pátra Stanislava Polčina z archívu VR – vysielanie z 21. októbra 1968:

Stanislav Polčin sa narodil 10. septembra 1921 v Továrnikoch pri Topoľčanoch. Po gymnaziálnych štúdiách v Malackách, Nových Zámkoch a v Kláštore pod Znievom ho v roku 1940 prijali na Cyrilometodskú bohosloveckú fakultu v Bratislave. Po skončení prvého ročníka sa rozhodol vstúpiť do Spoločnosti Ježišovej.

Na spoločnej fotografii novicov v Ružomberku je Stanislav Polčin v prvom rade sediacich prvý zľava. Vedľa neho je Štefan Porúbčan, neskôr významný biblista a prekladateľ Nového zákona do slovenčiny. Obaja boli poslaní na štúdiá do zahraničia. V strede sediaci sú novicmajster P. Mikuš Rudolf a vedľa neho provinciál Jozef Jurovský.

Stanislav Polčin v prvom rade sediacich prvý zľava (Foto: Archív Slovenskej provincie Spoločnosti Ježišovej)

V predvečer sviatku sv. Ignáca v roku 1941 začal noviciát a po dvoch rokoch zložil rehoľné sľuby. Základné filozofické štúdiá zavŕšil v roku 1945 v Trnave. Teológiu začal študovať na rehoľnom inštitúte slovenských jezuitov v Ružomberku, po roku už pokračoval v Belgicku na inštitúte Maison St. Augustin v Enghiene. Tu ho 25. júla 1948 vysvätil  na kňaza biskup René Joseph Piérard.

V špecializovaných štúdiách pokračoval Stanislav Polčin na Teologickej fakulte v Egenhovene (dnes súčasť mesta Leuven), ktoré zavŕšil v roku 1951 doktorátom. Vo svojej po francúzsky písanej doktorskej práci predstavil pokusy o zjednotenie Katolíckej a Pravoslávnej cirkvi v 16. storočí činnosťou jezuitského misionára a pápežského diplomata Antonia Possevina v rokoch 1581 −  1582 v Moskve.

Po presune do Ríma páter Stanislav Polčin nastúpil v roku 1953 do slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu, ktorú viedol páter Štefan Smržík. Od roku 1957 Polčin prevzal vedenie redakcie a v jej čele zostal počas celých 17 rokov, do ktorých patrilo aj významné obdobie II. vatikánskeho koncilu. K slovenským veriacim sa koncilové dokumenty dostali v jeho prekladoch, súborne vydaných vo dvoch zväzkoch.

Stanislav Polčin ako rozhlasový redaktor v ére analógovej technológie

Okrem každodenného prinášania správ pre Slovensko, ktoré bolo v tej dobe pozbavené slobodných médií a ochudobnené i o náboženské publikácie, páter Polčin spracovával témy aj pre spoločný program Vatikánskeho rozhlasu v taliančine. Popri rozhlasovej činnosti systematicky prekladal do slovenčiny dokumenty magistéria cirkvi, najmä encykliky a exhortácie pápežov Jána XXIII. a Pavla VI. a už spomenuté kompletné dokumenty koncilu.

Sám vydal publikácie s titulmi Celá krásna si Mária; Tým, čo hľadajú Boha; Po stopách apoštolov a mučeníkov vo Večnom meste; Od Ptolemaia ku Galileimu a iné. V angličtine mu vyšlo dielo Dedičstvo otcov. Prekladal aj diela náboženských autorov z francúzštiny, napr. titul V prírode s otvorenými očami. Stovkami článkov na rozličné náboženské témy prispieval do slovenských exilových časopisov, ako napr. Posol Božského Srdca Ježišovho, ktorý v tom čase vychádzal v Kanade.

Hlavným nástrojom mediálneho apoštolátu bol však pre Stanislava Polčina rozhlasový mikrofón Rádia Vatikán. Slovenské vysielanie si v tom období mohli poslucháči naladiť na stredných a krátkych vlnách večer o 21.15 a popoludní o 13.00. Po jeho boku ako vedúceho redakcie sa počas dvoch desiatok rokov postupne vystriedali ako členovia redakcie ďalší jezuiti. Boli medzi nimi Štefan Senčík, Fridrich Osuský, Vincent Dančo, Ignác Kubeš či Rajmund Ondruš.

Druhý vatikánsky koncil, záber z priebehu 1. zasadnutia v októbri 1962 (Foto: Vatican News)

Páter Polčin do svojej redaktorskej služby vkladal bohaté teologické i jazykové znalosti. Okrem neúnavnej pracovitosti a príjemného hlasového prejavu ho charakterizovala veľká precíznosť spracovania informácií. V medzinárodnom kolektíve Vatikánskeho rozhlasu sa okrem umeleckého nadania zapísal ako vzorný kňaz, ktorý po celých 23 rokov šíril okolo seba nádej a optimizmus.

Na rozhlasových vysielaniach sa za éry pátra Polčina podieľali aj viacerí pravidelní prispievatelia zvučných mien. V publikácii Františka Sočufku mapujúcej históriu slovenského vysielania z Vatikánu ich nachádzame vymenovaných jednou vetou: „Okrem jezuitov Félixa Litvu, Mons. Pavla Hnilicu, Michala Lacka a Jozefa Šveca a saleziánov Bohuslava, Antona Hlinku a Andreja Paulínyho, k tým, čo spolupracovali na príprave slovenských programov patrili Jozef Tomko, Dominik Hrušovský, Štefan Fogaš, Anton Botek, Štefan Náhalka, Jozef Vavrovič, Jozef Zlatňanský, Daniel Faltin, Ján Loydl, Anton Babiak, Koloman Murgaš a laik Jozef Martinka“ (Sočufka, František: Diakonia slova v slovenskom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu, TF TU Bratislava, 2004, s. 34).

Vstup do hrobky Spoločnosti Ježišovej, Campo Verano, Rím

Po roku 1972, keď pátrovi Polčinovi začali sily výraznejšie ubúdať v dôsledku progredujúcej platničkovej sklerózy, začas naďalej pracoval v redakcii, ktorej vedenie po ňom prevzal páter Rajmund Ondruš. Posledný rok bol už páter Polčin pripútaný na invalidný vozík.

Stanislav Polčin viedol čulú korešpondenciu s mnohými, s ktorými spolupracoval pri šírení viery. Rozvíjal apoštolát aj zasielaním kníh na Slovensko, pričom tejto službe pripisoval mimoriadny význam pre udržiavanie života Cirkvi napriek ateizácii zo strany totalitného režimu.

Páter Stanislav Polčin zomrel 8. augusta 1976 v nemocnici v Ríme. Pri pohrebnej svätej omši koncelebrovali s biskupom Pavlom Hnilicom generálny riaditeľ Vatikánskeho rozhlasu páter Roberto Tucci a slovenskí preláti Dominik Hrušovský a Anton Botek. V mene Svätého Otca Pavla VI. kondoloval generálnemu predstavenému jezuitov P. Pedrovi Arrupemu štátny sekretár kardinál Jean Villot. Telesné pozostatky pátra Polčina sú uložené v hrobke Spoločnosti Ježišovej na rímskom cintoríne Campo Verano.

Hrob pátra Stanislava Polčina SJ, Campo Verano, Rím

Pre Jezuiti.sk spracoval Jozef Bartkovjak SJ.

Zdroje: P. Milan Hudaček SJ, vedúci Archívu Slovenskej provincie SJ v Bratislave; František Sočufka,  Diakonia slova v slovenskom vysielaní Vatikánskeho rozhlasu, TF TU Bratislava, 2004; Vatikánsky rozhlas – Vatican News.

Foto: Archív Slovenskej provincie SJ; Vatican News; Jozef Bartkovjak