Žilinský diecézny biskup Mons. Tomáš Galis v nedeľu 22. marca 2026 slávnostne otvoril v rámci svojej diecézy Rok Vendelína Javorku pri príležitosti 60. výročia smrti jezuitského kňaza, misionára a trpiteľa v gulagoch sovietskeho ateistického režimu za svoju vernosť ohlasovaniu Krista. Motto tematického roka znie: „Buď misionárom tam, kde si“.
Na otváracej svätej omši v Katedrále Najsvätejšej Trojice sa zúčastnili veľvyslanec pri Svätej stolici Juraj Priputen, rektori dvoch univerzít, zástupca primátora mesta a ďalší hostia. Koncelebrovali členovia rehole jezuitov na čele s provinciálom P. Jozefom Šofrankom SJ, kňazi žilinskej diecézy, ako aj farár z Javorkovho rodiska Černovej.
Po svätej omši odhalili Vendelínovi Javorkovi pamätnú tabuľu na priečelí chrámu. V popoludňajších hodinách sa konal pietny akt pri hrobe pátra Javorku na mestskom cintoríne s modlitbou za mier vo svete.
Otvorenie tematického Roka Vendelína Javorku urobil Mons. Galis pastierskym listom, ktorý zaznel pri slávení. Hostí privítal generálny vikár Martin Kramara. Provinciál jezuitov páter Jozef Šofranko SJ všetkým prítomným tlmočil pozdrav generálneho predstaveného rehole pátra Artura Sosu SJ. O význame vyhlásenia Roka Vendelína Javorku uviedol:
„Chcem úprimne poďakovať Vám, otec biskup, ako aj celej Vašej diecéze, že si takto osobitne pripomínate osobu Vendelína Javorku, nášho spolubrata, a že týmto spôsobom otvárate jeho rok. Je to nielen prejav úcty k minulosti, ale aj povzbudenie pre prítomnosť.
Keď si dnes pripomíname Vendelína Javorku, vidíme život, ktorý je hlboko jezuitský – a zároveň výnimočný. Jeho cesta viedla ďaleko za hranice našej krajiny: do Ríma, do Číny, na Ukrajinu. Slúžil Cirkvi v jej univerzálnosti, vstupoval do iných kultúr, hľadal Boha na miestach, ktoré neboli samozrejmé, a svedčil tam o ňom.
Potom prichádza ťažká kapitola jeho života: väzenie, gulag, utrpenie. Miesta, kde sa človeku berie dôstojnosť aj nádej. No práve tam dozrieva jeho hĺbka viery.
Po návrate nežije zatrpknuto. Žije verne. Pod dohľadom režimu, v obmedzeniach, ktoré by mnohých zlomili – ale s vnútornou slobodou, pokojom a tichou radosťou, v neustálej službe iným.
To je jeho silné svedectvo: že vernosť Bohu nezávisí od okolností. Že aj zranený život môže prinášať ovocie. Že radosť evanjelia má hlbší zdroj než vonkajšie podmienky.
Začiatkom tohto týždňa sme dostali svedectvo o vypočutej modlitbe na jeho príhovor. Nechceme robiť rýchle závery, no môžeme sa nechať povzbudiť dôverou, že Boh koná a že vernosť nikdy nezostáva bez ovocia.
Nech je pre nás Vendelín Javorka pozvaním k väčšej odvahe, vernosti a dôvere. A nech nás učí tomu najhlbšiemu jezuitskému postoju: hľadať a nachádzať Boha vo všetkom a byť jeho svedkami – misionármi všade tam, kde sme.“
V chráme boli prítomní viacerí nadšenci, ktorí sa dlhodobo venujú skúmaniu životného príbehu pátra Javorku a pripravujú tak možnosť začatia procesu jeho blahorečenia, ktoré je zámerom aj samotnej Žilinskej diecézy. Sú medzi nimi archívny a faktografický bádateľ Bohuš Kaliarik, režisér Matúš Demko, ktorý je autorom dokumentárneho filmu o Javorkovi s názvom Misia nekončí a prof. Ladislav Csontos SJ z Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Bratislave, ktorý pripravil vydania viacerých nájdených písomností z pera Vendelína Javorku.
Prítomní boli aj Marek Sobola a Michal Janiga, ktorí sa zaslúžili o umeleckú realizáciu pamätnej tabule. Pri odhaľovaní tabule vystúpil s príhovorom rektor Trnavskej univerzity prof. Miloš Lichner SJ, jej požehnanie a pokropenie vykonal Mons. Tomáš Galis. Umiestnením vencov si uctili osobnosť Vendelína Javorku predseda Konfederácie politických väzňov Peter Sandtner i provinciál jezuitov.
Pamätná tabuľa je vyrobená z carrarského mramoru. Na kruhovej platni je pod siluetou tváre Vendelína Javorku vyrytý nápis:
VENDELÍN JAVORKA SJ
Černová 1882 – Žilina 1966
Kňaz, jezuita, misionár a prvý rektor kolégia Russicum v Ríme, prenasledovaný a väznený pre vieru v sovietskych pracovných táboroch.
V rokoch 1955 – 1966 navštevoval tento chrám. Jeho život bol svedectvom viery, odvahy a vernosti.
22. marec 2026
Pri príležitosti 60. výročia úmrtia venujú Žilinská diecéza a Spoločnosť Ježišova na Slovensku.
Z jezuitov boli na slávnosti prítomní aj pátri Peter Dufka SJ z Pápežského východného inštitútu v Ríme, s ktorým je Pápežské kolégium Russicum úzko prepojené, a redaktor časopisu Posol Božského Srdca Ježišovho P. Jozef Bartkovjak SJ z Trnavy. Páter Vendelín Javorka bol počas svojho pôsobenia vo funkcii rektora domu jezuitov v Trnave aj šéfredaktorom spomenutého časopisu. Z piešťanskej komunity prišiel na žilinskú slávnosť páter Ladislav Árvai SJ.
Veriaci Žilinskej diecézy sa počas Roka Vendelína Javorku budú oboznamovať s jeho duchovným odkazom. Prvou príležitosťou bude výstava, ktorú otvoria v priestoroch Žilinského biskupstva 24. marca. Ďalej to bude séria katechéz, ktoré priblížia evanjeliové charakteristiky jeho počínania v rozličných životných situáciách.
Ako informovalo biskupstvo, kostolná lavica v zadnej časti katedrály, v ktorej sa páter Javorka pravidelne modlieval, bude označená malou pamätnou tabuľkou. Na žilinskom mestskom cintoríne bude vyznačená trasa smerujúca od hlavného vchodu k jeho hrobu.
Páter Javorka bol všestrannou osobnosťou s misionárskym zápalom, ktorý zameral na myšlienku novej evanjelizácie Ruska a podporovanie ekumenickej jednoty. Vernosť Cirkvi a pápežovi dokázal mimoriadne schopným spravovaním zverených inštitúcií i svedectvom utrpenia v pracovných táboroch Sovietskeho zväzu. Jeho život približuje čerstvo vydaná publikácia z Vydavateľstva Dobrá kniha v Trnave s názvom Z Černovej do Žiliny cez Rím, Šanghaj a gulag. Životné osudy P. Vendelína Javorku SJ (1882 – 1966). Ide o druhé, aktualizované vydanie knihy z pera Rajmunda Ondruša SJ, ktoré autorsky doplnil a rozšíril Matúš Demko.
Vendelín Javorka sa narodil 15. októbra 1882 v Černovej. K jezuitom vstúpil v roku 1903 v Trnave. Reagoval na výzvu pápeža Pia XI., ktorý hľadal dobrovoľníkov na misie medzi Rusmi a v roku 1925 odišiel na prípravu do Ríma. Bol budovateľom a prvým rektorom novozaloženého Pápežského kolégia Russicum v Ríme. Osvojil si východný, byzantský obrad a ako horlivý misionár sa prejavil v čínskom Charbine a Šanghaji i v rumunskej Bukovine – dnešných Černoviciach na Ukrajine. Svoje rehoľné povolanie žil v mimoriadne pohnutých časoch svetových vojen a striedajúcich sa totalitných režimov. Desať rokov trpel v sovietskych gulagoch za údajnú špionáž pre Vatikán, z čoho bol posmrtne rehabilitovaný v roku 1990.
Páter Vendelín Javorka vždy dokázal správne rozlišovať na základe evanjeliových hodnôt. Ako duchovný pastier zapálený za ekumenizmus a za obrátenie Ruska bol inšpiratívnym vzorom pre osobnosti ako Silvester Krčméry a Vladimír Jukl, ktorí sa hlásili k jeho odkazu. Po návrate z Ruska v apríli 1955 žil v Žiline, sledovaný tajnou políciou. Zomrel v povesti svätosti 24. marca 1966, pochovaný bol 26. marca na mestskom cintoríne.
Text a fotografie: Jozef Bartkovjak SJ
Súvisiace príspevky
Úrad provinciála slávnostne prevzal P. Jakub Garčár
V nedeľu 27. septembra 2026 pri slávnostnej svätej omši o 11.00 v Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave za účasti apoštolského nuncia Mons. Nicolu Girasoliho nastúpil do úradu provinciála Spoločnosti Ježišovej na Slovensku páter Jakub Garčár SJ. V úrade vystriedal po šiestich rokoch pátra Jozefa Šofranka SJ. Slávnosť s hojnou účasťou veriacich a s …
EJIF v drakulovej krajine
EJIF, to je skratka, ktorá ak nie ste jezuita, tak ste sa s ňou nestretli a asi vám veľa nepovie. Znamená to totiž European Jesuits In Formation (Európski Jezuiti vo formácii), čiže mladí jezuiti v Európe (scholastici), ktorí už zložili prvé sľuby, ale ešte nie sú vysvätení, sa stretnú na …
Provinčná kongregácia fotoobjektívom
V Exercičnom dome sv. Ignáca v Prešove sa v dňoch 16. – 19. septembra 2026 konala Kongregácia Slovenskej provincie Spoločnosti Ježišovej. Zhromaždenie 23 delegátov sa venovalo modlitbe, zdieľaniu a spoločnému rozlišovaniu. Atmosféru stretnutia dokumentuje fotogaléria. (Foto: Jozef Bartkovjak SJ)