Vyjadrenie Pátra Generála k úmrtiu pápeža Františka

Spoločnosť Ježišova zdieľa bolesť celého Božieho ľudu, zhromaždeného v Cirkvi, spolu s mnohými ďalšími ľuďmi dobrej vôle, nad ukončením pozemského života pápeža Františka. Robí tak hlboko dojatá, no zároveň s pokojom, ktorý pramení z pevnej nádeje na vzkriesenie, cez ktoré nám Pán Ježiš otvoril bránu k plnej účasti na Božom živote.

Prežívame smútok z odchodu toho, ktorý bol viac ako 12 rokov postavený do služby univerzálnej Cirkvi vo vykonávaní Petrovho úradu. Zároveň zakúšame bolesť z odchodu nášho drahého spolubrata z tejto malej Spoločnosti Ježišovej, Jorgeho Maria Bergoglia. Zdieľali sme s ním tú istú duchovnú charizmu a rovnaký štýl nasledovania nášho Pána Ježiša Krista.

Napriek sklamaniu spôsobenému jeho odchodom, vyviera spontánne z našich sŕdc hlboký pocit vďaky Bohu Otcovi, bohatému na milosrdenstvo, za toľké dobro, ktoré sme prijali skrze jeho celoživotnú službu, a za spôsob, akým vedel pápež František viesť Cirkev počas svojho pontifikátu — v jednote a kontinuitou so svojimi predchodcami — v úsilí uvádzať do praxe ducha a smerovanie Druhého vatikánskeho koncilu.

Pápež František mal vždy pozorný pohľad na to, čo sa deje vo svete, aby mohol ponúknuť slovo nádeje všetkým. Jeho výnimočné encykliky Laudato Si a Fratelli tutti neodhaľujú len jasnú analýzu situácie ľudstva, ale vo svetle evanjelia ponúkajú aj cesty, ako prekonať príčiny toľkej nespravodlivosti a podporiť zmierenie. Pre pápeža Františka je dialóg medzi ľuďmi, medzi politickými konkurentmi, náboženstvami a kultúrami cestou, ako ďalej predkladať návrhy na mier a sociálnu stabilitu, ako vytvárať prostredie vzájomného porozumenia, starostlivosti o druhých a solidárnej podpory.

Ako by sme mohli zabudnúť na výnimočný okamih modlitby, ktorú sám zvolal počas pandémie koronavírusu v marci 2020 na prázdnom Námestí sv. Petra? Alebo na jeho neustálu starosť o mier tvárou v tvár intolerancii a vojnám, ktoré ohrozujú medzinárodné spolužitie a spôsobujú nevýslovné utrpenie najzraniteľnejším? Alebo na súzvuk jeho srdca s obrovskými prúdmi nútených migrantov na celom svete, najmä tých, ktorí sú nútení riskovať svoje životy prechodom cez Stredozemné more?

Od slov vyslovených večer 13. marca 2013, keď pozdravil veriacich zhromaždených na Námestí sv. Petra po jeho zvolení za pápeža, vystupujú do popredia dva kľúčové rozmery jeho služby: dôležitosť spoločnej cesty biskupa a ľudu vo viere, láske, dôvere a nádeji; a ústredné miesto modlitby, najmä modlitby príhovoru.

„Kráčať spoločne“ sa osobitne prejavila v dôležitosti, ktorú pripisoval rozvoju biskupskej synody, ako aj v dôraze na synodalitu ako základný rozmer Cirkvi. To nijako neumenšuje Petrov primát ani zodpovednosť biskupov; naopak, umožňuje ich službu vykonávať aktívnejším spôsobom zo strany všetkých pokrstených – Božieho ľudu na ceste – uznávajúc prítomnosť a pôsobenie Pána v cirkevnom spoločenstve skrze Ducha Svätého.

V pamäti nám zostala výzva k modlitbe, ktorú predniesol v ten večer všetkým veriacim: modlime sa spoločne, biskup a ľud. Prosím vás, modlite sa k Pánovi, aby ma požehnal. Počas celého svojho pontifikátu končil svoje príhovory, vrátane nedeľného Anjel Pána, tou istou prosbou: prosím vás, nezabudnite sa za mňa modliť. Nikdy neprestal pripomínať, ako modlitba vychádza z dôvery a dôvernosti s Bohom a ako v nej môžeme objaviť tajomstvo života svätých (porov. Všeobecná audiencia, 28. september 2022).

Keď sa prihováral nám, svojim bratom jezuitom, vždy zdôrazňoval prioritu vyhradiť si v našom živote a misii dostatok priestoru na modlitbu a duchovnú skúsenosť. Stačí si spomenúť na jeho list z 6. februára 2019, ktorým potvrdil a schválil Univerzálne apoštolské preferencie: Prvá preferencia je kľúčová, pretože predpokladá ako základnú podmienku vzťah jezuitu s Pánom, osobný a komunitný život modlitby a rozlišovania. Odporúčam ti, aby si vo svojej službe generálneho predstaveného na tomto nástojil. Bez tohto postoja modlitby ostatné nefunguje.

Týmto potvrdil aj výzvu, ktorú nám predniesol na stretnutí s členmi 36. generálnej kongregácie (24. októbra 2016), keď silne trval na naliehavej prosbe o útechu, nechať sa dojať Ukrižovaným Pánom, ktorý nás podnecuje slúžiť mnohým ukrižovaným tohto sveta.

Vtedy nám poukázal na niečo, čo môžeme považovať za podstatný prvok našej identity. Ako keby odpovedal na nevyslovenú otázku, kto je jezuita, pápež František sa obrátil na zhromaždených a povedal: jezuita je služobník radosti evanjelia v každej misii, ktorú vykonáva. Z tejto radosti pramení naša poslušnosť Božej vôli, poslanie v službe Cirkvi a tiež naše apoštoláty spolu s ochotou slúžiť chudobným. Práve táto radosť má charakterizovať náš spôsob postupovania, aby bol cirkevný, zakorenený v kultúre, chudobný, služobný a oslobodený od všetkých svetských ambícií.

Výzva k radosti, ktorá prichádza od Ukrižovaného – Vzkrieseného a z jeho Evanjelia, ktorým sa ohlasuje táto potešujúca správa, bola konštantou počas pontifikátu pápeža Františka. Nie náhodou sa mnoho jeho magisteriálnych dokumentov – počnúc programovou apoštolskou exhortáciou Evangelii Gaudium – už v názve odvoláva na túto hlbokú radosť, pre neho neodmysliteľnou.

Práve z tohto živého a životodarného vzťahu s Pánom, zakoreneného v úteche a radosti, budeme schopní aj svojou pastoračnou činnosťou, ale predovšetkým svedectvom života celkom zasväteného službe Cirkvi – Kristovej Nevesty – byť evanjeliovým kvasom sveta, v neprestajnom hľadaní Božej slávy a spásy duší (Odpoveď pápeža Františka na blahoželanie P. Adolfa Nicolása k jeho zvoleniu, 16. marec 2013).

S vďačným srdcom si pripomíname nenápadnú a stálu pozornosť pápeža Františka voči Spoločnosti Ježišovej, nášmu životu a apoštolátu. Mnohí z vás sa s ním mohli stretnúť v rôznych krajinách sveta, pretože si vždy našiel čas na úprimné a bratské stretnutie s jezuitmi žijúcimi a pracujúcimi v miestach, ktoré navštívil.

Sprevádzame v srdciach a v našich modlitbách pápeža Františka na jeho konečnom stretnutí s Bohom – nekonečnou láskou a milosrdenstvom – ktorého tvár nám ukázal svojím životom a učením. V dôvere, že Pán prijíma svojho verného služobníka na nebeskej hostine, povzbudení jeho príkladom obnovujeme svoju túžbu a záväzok nasledovať Ježiša chudobného a pokorného a slúžiť jeho Cirkvi.

P. Arturo Sosa, SJ
Generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej
Rím, 21 apríl 2025, Veľkonočný pondelok