Jarný list z Archy Ľviv

Drahí priatelia, naši čitatelia a podporovatelia! Medzinárodným dňom detí sa na Ukrajine začalo leto a tak je najvyšší čas podeliť sa s vami o to, čo nám v Arche priniesla jar. Začala sa prvého marca príjemným slnečným počasím a smutnou novinou o vojne Izraela a USA proti Iránu. Tá odvrátila pozornosť od Ukrajiny, na ktorú Rusko ďalej denne útočilo. Ale k tomu, ako to vyzerá na fronte i za ním, sa dostaneme na konci listu.

Marec bol v prvom rade časom Veľkého pôstu a duchovnej práce na sebe. Mali sme tri duchovné obnovy. Pre Druhov ich viedol o. Volodymyr Poťuh, kaplán spoločenstiev Viera a Svetlo z Ukrajinskej katolíckej univerzity v monastieri sestier Presvätej Rodiny. Na obnovu sa spojili ako prvé stacionáre Nazaret a Znesinňa, po nich Bdžilky a Mrijnyky. Aj asistenti sa duchovne stíšili a obnovili. V seminári otcov baziliánov v Bruchovyčach pod vedením o. Jozafáta Chajmeka, OSBM. Ten si pre nich vybral tému „Pedagogika pochybností“ o tom, ako nás Boh môže viesť a učiť svojej vôli a láske aj napriek našim neistotám. Poslednú jednodňovú obnovu v pôstnom čase mali mamy našich Druhov – tiež u baziliánov. Večer 18. marca okolo 22:00 dron – Šáhid zasiahol úradnú budovu v širšom centre mesta. Počuli sme streľbu protileteckej obrany aj explózie. Pre stále nové a nové útoky na elektrárne sa obnovilo aj prerušovanie dodávok elektriny. O šesť dní do Ľvova prileteli ďalšie Šáhidy. Jeden zruinoval 17 bytov v komplexe pamiatky UNESCO – pôvodne barnardínskeho monastiera s chrámom sv. Andrija v úplnom centre mesta. Iné drony na sídlisku Sychiv poškodili bytovku, vybitých na nej bolo 1300 okien. Napriek tomu sme pokračovali v našej činnosti a na sviatok Zvestovania Pána sme mali jarmok stacionáru Nazaret pri chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky. Po štyroch sv. liturgiách sme na predaji našich výrobkov a ako dary získali takmer 26 tisíc hrivien (520€). Náš úrad a stacionáre Usmiška a Bdžilky tiež navštívila zástupkyňa veľvyslanectva Veľkej Británie na Ukrajine. Také sa nestáva často. A v nedeľu 29. marca sme mali jarmok v rímskokatolíckom katedrálnom chráme. Vyniesol nám 19 tisíc a zablokované auto (náš modrý Kadik) až do neskorého večera džípom. Ešteže zákaz vychádzania teraz začína až o polnoci. Na konci marca, po ukončení zahraničného grantového projektu, dom Archy opustili poslední presídlenci z Donbasu. Vďaka Bohu si všetci ôsmi našli nové ubytovanie. Keďže nemáme prostriedky na prevádzku domu, v ktorom do pandémie „na týždňovky“ bývali Druzji, bude mať po odchode presídlencov nového nájomcu. Ako vidíte, prvý jarný mesiac bol v našom spoločenstve ozaj bohatý.

Apríl začal celodenným stretnutím asistentov a ukončením vykurovacej sezóny. V spoločenstve roztrúsenom vo veľkom meste je vždy o čom sa pozdieľať, informovať, čo plánovať. Tieto stretnutia bývajú raz mesačne, vždy v piatok. Druzji majú vtedy predĺžený víkend. Streda 8. apríla bol mimoriadny deň na Usmiške. Splnila sa celoživotná túžba nášho Andrija. Na niekoľko hodín sa stal „ochrancom zákona“: držal v rukách putá, sedel v aute s majákmi aj „hovoril“ cez vysielačku. Ďakujeme policajtom, ktorí si pre neho našli čas. Kiežby sa každému dieťaťu, ale aj dospelému, mohli splniť želania jeho srdca. Potešilo nás aj to, že sa skončilo vypínanie elektriny. Bolo by super, keby už natrvalo. Po tradičnom obrade umývanie nôh na Veľký štvrtok – t.r. na spoločnom stretnutí, sme sa rozišli na slávenie sviatkov Paschy k svojim najbližším. Nedeľa Vzkriesenia bola v tomto roku prvý a zatiaľ jediný deň bez dronov v nebi nad celou Ukrajinou. Jediná noc neprerušená strachom a kvílením sirén. Vo svetlý utorok som po dlhom čase vycestoval do Ľvova. Prvý dojem po prekročení hranice: pustota. Z ciest akoby zrazu zmizli autá. Domy v dedinách zanedbané. Na uliciach takmer pusto, len kde-tu zopár starých ľudí. Nafta na benzínových pumpách mala neuveriteľnú cenovku – 90 hryvien (1,8€). V stredu cestou na liturgiu a do Archy ma zastihla pravidelná minúta ticha, hlásaná z ampliónov mestského rozhlasu. Všetko na ulici, chodci aj autá, zastali v modlitbe za tých, ktorí bránia svoju slobodu a tých, ktorí v tom boji položili svoje životy. Prvý deň návštevy som začal na úrade u novej riaditeľky Natálie. Pozdravil sa na Usmiške, obedoval na Bdžilkách a ešte stihol zájsť aj do domu Vitanija. Tam bolo potrebné spísať inventár a zobrať odtiaľ mnoho vecí, keďže sa už našiel budúci nájomca. Nezisková organizácia, ktorá pomáha s návratom do bežného života ľuďom po prekonaní závislostí. Vo štvrtok som sa vybral na stacionár Znesinňa. Tam ma najviac prekvapila nová dekorácia – strop plný veľkonočných vajíčok. V hádaní, kto ktoré namaľoval, som nebol veľmi úspešný J. V piatok sme sa dozvedeli, že práve zomrela Haľa (48 r.), Druh z Usmišky. Jedna z jej asistentiek to komentovala slovami: „Zomrela vo svetlom týždni. Teraz na svoje obľúbené melódie tancuje s Ježišom“. Haľa bola na vozíčku a nerozprávala, keď sme však mali diskotéku, to ste mali vidieť, ako sa natriasala a tešila! Kňaz Vasiľ Bilaš, ktorý ju a jej rodinu poznal dlhé roky, v jej odchode videl vypočuté modlitby matky – vdovy, ktorá sa bála o to, kto sa postará o jej nehovoriace dieťa, keď ona raz zomrie. Víkend tak patril rozlúčke s Haľou, ktorá bola pochovaná v nedeľu Antipaschy v rodnej obci svojho otca 60 km od Ľvova.

V pondelok po dlhom čase konečne pršalo. Na liturgiu som šiel do vojenského (pôvodne jezuitského) chrámu sv. Petra a Pavla, kde neprestávajú pochovávať padlých vojakov. Navštívil som aj dlho prerábaný byt po Budzinských, na ktorý ste prispeli už troma tisíckami eur. Deň som zakončil s Bdžilkami, kde ma „nachytali“ aj dve mamy. V utorok som svoje turné po stacionároch ukončil s Mrijnykami. Hoci som v Ľvove nebol od minulého leta, na každom stacionári som mal pocit, akoby som u nich bol naposledy včera. Tie isté tváre, úsmevy, vône, tá istá atmosféra. Ale čas nezastal. Všade nové spevníky, nová riaditeľka, pár nových ľudí. A mesto, v ktorom vyrástli nové bytové komplexy, zápchy sú väčšie než boli pred kovidom a z ktorého „zmizol“ drevený chrám spred areálu katolíckej univerzity. Vraj bol rozobratý a prenesený na iné miesto, keďže univerzita už dlhší čas využíva len murovaný chrám sv. Sofie. Vďačný za možnosť pobudnúť medzi svojimi a ľahší o eurá, ktoré ste poslali na podporu Archy (ešte raz ĎAKUJEME), som sa po týždni vrátil na Slovensko. Na rozlúčku som ako dar dostal knihu esejí Artura Droňa Hemingway nevie nič. Keď vyjde jej preklad, vrelo vám odporúčam tohto mladého autora-veterána. Píše síce o vojne, ale ešte viac o ľudskosti, pravde, o hodnotách. A po mne aj naše riaditeľky, terajšia a predošlá, s Druhom Aňou vyrazili cez Krakov do Taizé na 5-dňové európske školenie o prezentovaní a inklúzii ľudí s mentálnym znevýhodnením vo väčšinovej spoločnosti. Pred návratom na letisku v Lyone, čakajúc na svoj druhý let v živote, Aňa začne plakať. „-Čo je, prečo plačeš?“ pýta sa jej Natália. „-Bojím sa o Lesiu. -Prečo sa o ňu bojíš? -Bude letieť tak vysoko! -Ale, veď ty budeš letieť s ňou v tom istom lietadle! -No, áno, ale aj tak sa o ňu veľmi bojím!“ J

Mesiac máj sa niesol v pokojnejšom, pracovnom duchu. Piateho mája sme mali prvý raz tvorivú dielňu pre deti už v materskej škole. Ony a ich učiteľky si vyrobili „archovské“ mydlá, jeden z našich tradičných výrobkov. Napriek obave, ako to predškoláci zvládnu, bola to potešujúca skúsenosť.  Nasledujúci deň sa Archa, všetkých päť stacionárov, vybrala na výlet. Cieľom bolo jedno z našich obľúbených miest, areál monastiera otcov baziliánov za obcou Krechiv. Mali sme tam mariánsku modlitbu, nabrali si vodu z prameňa a strávili príjemný čas v prírode. Uprostred mesiaca naši asistenti cestovali do sesterskej Archy v meste Ternopiľ. V neďalekom monastieri redemptoristov sa pre obe skupiny konal dvojdňový seminár o líderstve v Arche ako službe pod vedením našej  medzinárodnej supervízorky B. Wojcik z Poľska. Mimoriadna udalosť sa stala v pondelok 18. mája. Našu prvú riaditeľku, sr. Lukiu Muraško, OSBM, prijal na osobnej audiencii vo Vatikáne rímsky pápež Lev XIV. Sestra Lukia je teraz predstavená komunity v Zaporižžjí a veľmi tam pomáha najmä starším a osamelým ľuďom v okolí, mamám a manželkám padlých alebo nezvestných vojakov a tiež samotným vojakom. My zasa pomáhame jej s tým, čo môžeme. A denne sa modlíme za skoré víťazstvo a návrat všetkých vojakov. Mali sme aj tradičné jarné spevy a tance – hajivky v skanzene Ševčenkov háj. V samom závere mesiaca sa naše Bdžilky vybrali aj za kultúrou. V súkromnej Zenyk Gallery si prezreli výstavu diel Tarasa Ševčenka, ktorý bol nielen spisovateľom, ale aj maliarom. Veľmi sa im tam páčilo. Takto sa aktívna jar v našej Arche zavŕšila.

A na záver, ak ešte chcete a vládzete čítať, pár viet o vojne, ktorej otvorená forma trvá už piaty rok. Ostatné mesiace sú charakteristické rastom počtu nepilotovaných lietadiel – dronov, ktoré každú noc atakujú Ukrajinu. Stále častejšie aj z územia Bieloruska. Našťastie, rastie aj efektívnosť ich zostreľovania. Najčastejšie mieria na veľkomestá Kyjiv, Charkiv, Odesu, Dnipro či Zaporižžja, ktoré sú bližšie k frontovej línii. Ale zalietali aj do nášho Ľvova, Užhorodu a druhý raz zasiahli civilistov v krajine NATO. V rumunskom prihraničnom meste Galati zranili mamu a dcéru. Pri Čornobyle, Černihive, Charkive aj pri Sumách v dôsledku pádu dronov či výbuchov delostreleckých granátov v čase sucha horeli tisíce hektárov lesa. Stále viac dronov prilieta aj na ruské územie. Ich pomocou sa ukrajinská armáda snaží ničiť vojenské fabriky, sklady a závody na spracovanie ropy a terminály v prístavoch na jej vývoz tankermi. Postupne je cítiť dôsledky: v mnohých ruských regiónoch už chýba palivo do áut. Vďaka inováciám proti rušičkám sa z Krymu stáva „ostrov“, na ktorý sa akýkoľvek tovar môže dostať len tak, že ho zo vzduchu „skontrolujú“ ukrajinské FPV drony. Každý vodič cisterny s benzínom či nákladiaku / vagónu s muníciou pri tom riskuje, že príde nielen o tovar, ale aj o život. Táto vzdušná blokáda môže časom spôsobiť až kolaps polostrova. V máji začalo byť takmer pravidlom, že po nočných náletoch ruských dronov nasledujú denné. Tých prvých je zvyčajne 100 až 200, opakovaných môže byť aj viac. Najhoršie je, ak nové prilietajú na miesta, kde práve zasahujú záchranári. Takéto konanie už nie je vojna, ale štátny terorizmus. Podľa údajov BBC sa dá potvrdiť už 204 tisíc padlých ruských vojakov, čo je asi polovica skutočných strát. Rusko do vojny proti Ukrajine nasadilo tridsať tisíc cudzincov zo 135 krajín sveta. Zatiaľ boli zajatí proruskí žoldnieri zo 48 krajín sveta. OSN v apríli uviedla, že vo vojne už zahynulo 15.850 ukrajinských civilistov, z toho 791 detí. Znefunkčnené boli 2/3 kapacít ťažby plynu a poškodené boli všetky tepelné elektrárne. V zime tak dochádza k výpadkom dodávok elektriny, kúrenia aj vody. Na obnovu zničenej Ukrajiny bude potrebných počas 10-tich rokov investovať 588 mld USD. Podľa štokholmského inštitútu SIRRI deň vojny stojí Ukrajinu približne 450 miliónov dolárov. V minulom roku mali najväčšie vojenské výdavky USA (954 mld. USD), potom Čína (336) a Rusko (190). Ukrajine patrilo siedme miesto (84 mld.). Predbehla Spojené Arabské Emiráty, Francúzsko či Japonsko. Rusi držia v zajatí asi sedem tisíc ukrajinských vojakov. Prakticky každý z nich (95%) je týraný (hlad, bitky, samotka a i.).

O dôsledkoch vojny aj o živote Archy by sa dalo ešte písať, nechám to však do ďalších listov. Alebo našich stretnutí. Dnes vám chcem v mene našich Druhov, rodičov a asistentov poďakovať za vaše modlitby za mier, za našu Archu a za všetkých ľudí, ktorí sú v núdzi. Len spoločným úsilím dokážeme svedčiť o Božom kráľovstve a jeho hodnotách. O tom, že sme tu navzájom jeden pre druhého. Že aj tí „bezvládni“ tu majú svoje miesto – ich potreby nás robia vnímavejšími, citlivejšími, ľudskejšími. Kristus prišiel volať a obdarovať svojou láskou a miestom v nebi každého jedného z nás. On nerobí rozdiely. Kiež jeho lásku a milosť cítite každý deň a odpovedáte na ňu svojou vďačnosťou. To je náš úmysel, s ktorým sa za vás v Arche modlíme. Buďte zdraví, požehnaní a majte nádherné leto!

Слава Ісусу Христу! – Слава нв віки!: Sláva Isusu Christu! – Sláva na veky!

Ján Burda, SJ
bývalý duchivnyk spoločenstva Archa Ľviv (Лярш-Ковчег Львів)
8. jún 2026

Váš prípadný príspevok na činnosť Archy v Ľvove posielajte na účet:

IBAN: SK15 75000000004016487894

BIC: CEKOSKBX

s poznámkou: Dar na misie Lviv – ĎAKUJEME