Jesenný list z Archy

Milí naši čitatelia, drahí priatelia Archy!

Opäť vás všetkých v mene celého nášho Spoločenstva rád pozdravujem a prajem vám požehnané jesenné dni. Opäť sa s vami chceme podeliť s tým, čo máme od leta v Ľvove nové. Ak máte čas a chuť si to prečítať, nech sa vám páči…

Augustová celozávodná dovolenka asistentom skončila v pondelok 26. augusta. Nasledujúci deň sa v Bruchovyčach zišli na školení a plánovaní aktivít Archy do januára budúceho roka. Po príprave a upratovaní stacionárov sa 1. septembra otvorili ich brány aj pre našich Druhov. A nového asistenta na Bdžilkach – Tarasa. Kuriózna situácia nastala na Znesinňi, kde v rámci prípravy na očakávanú náročnú zimu boli vymenené staré drevené dvere za plastové. Po modlitbe a zdieľaní, kto sa ako cíti a čo robil cez prázdniny – po prvej hodine zvyčajného programu asistentka Vasilyna zatelefonovala pani Paraskeve, či jej dcéra dnes nepríde. Mama ale povedala, že Anna ráno na stacionár odišla ako zvyčajne. Vasilyna sa ju teda vybrala hľadať. Len čo vyšla von, zbadala ju sedieť na neďalekej lavičke. Pýta sa jej teda: „Aňa, prečo tu sedíš a nejdeš dnu?“ A  Anita je odpovedá: „Dnu (v predsieni) som už bola, ale oni tam postavili chladničku…“ Neznáme biele dvere v nej evokovali veľkú chladničku! A keďže drevené dvere na stacionár zmizli, nevedela, čo ďalej. Tak presne takí, originálni, sú naši Druzji.

Vrcholom septembra bol spoločný výlet autobusom na farmu Jak bdžola. V slnečnom počasí, v prírode, s kŕmením zvierat a oberaním černíc. Kto chcel, kúpil si z miestneho medu alebo džemov. Čerešničkou na torte dňa bolo vytvorenie a upečenie vlastnej pizze v otvorenej peci, každý stacionár podľa svojej chuti. Výletu sa zúčastnila aj čerstvá záujemkyňa o funkciu riaditeľky Júlia Kochanská. Posledný piatok mesiaca bolo tradičné stretnutie všetkých asistentov, prvé v novom školskom roku, v ktorého rytme Archa viac-menej žije. Téma stretnutia bola „Miesto ľudí so zdravotným znevýhodnením (naši Druzji) v Cirkvi“. Stretnutie viedol gréckokatolícky kňaz Ihor Pecjuch z Ukrajinskej katolíckej univerzity.

Mesiac október začal schôdzou Správnej rady Archy. Na nej bolo prijaté rozhodnutie, že pani Júlia, keďže prichádza „zvonku“ a Archu dostatočne nepozná, bude na skúšobnú dobu do konca roka prijatá za akoby zástupkyňu terajšej riaditeľky. Ak sa osvedčí a bude chcieť, od nového roku si pozície vymenia. No a na jar, ako to vyžadujú pravidlá Medzinárodnej federácie Archy, dosluhujúca riaditeľka Lesia na minimálne jeden rok Archu v Ľvove opustí. Môžu ju prijať v inom spoločenstve alebo si nájde celkom nové zamestnanie. Od 8. októbra sa teda Ofis rozrástol o novú posilu. Už o dva dni sa šlo na výlet do pútnického Krechova. Tam sme mali oslavu 16/26 rokov Archy/založenia prvého stacionára. Každý stacionár pripravil nejakú veselú scénku alebo súťaž, bola diskotéka a samozrejme – sviečky a torta pre všetkých. Riaditeľka Lesia však váhala, či na tú oslavu vôbec pôjde. Večer predtým sa dozvedela, že v Kurskej oblasti zahynul jej spolužiak Serhij, syn, manžel a otec dvoch chlapcov. Starší je siedmak, mladší ešte škôlkár. Napokon sa rozhodla ísť a oslavovať, lebo práve za to, aby Ukrajinci mohli slobodne žiť a oslavovať život, obetujú naši chlapci svoje životy. Ale je to ťažké len tak si žiť, ak si denno-denne uvedomujete, akú cenu, koľko životov a bolesti, vaša sloboda stojí. Ďalší týždeň oslávil svoje narodeniny stacionár Znesinňa. Ako je u nás zvykom, okrem domácich prišli na slávnosť aj zástupcovia ďalších stacionárov, tentoraz z Bdžilok a Mrijnykiv. Oslava sa niesla v duchu hesla: Máme 21 rokov, môžeme si všetko dovoliť – preto tvoríme a vymýšľame!

Presne v polovici mesiaca, 15. októbra ráno, k nám prišiel prvý ranný mráz. Kým je elektrina a cez deň príjemné slniečko, biela srieň na tráve a autách skôr teší ako vzbudzuje obavy. Uvidíme ale, čo bude v zime. V ten večer do Ľvova pricestoval jeden zo zakladateľov a terajší riaditeľ Archy v hlavnom meste Severného Írska. Príchod hosťa – ešte k tomu zo zahraničia, je vždy malý sviatok. Veď aj na Slovensku sa hovorí: hosť do domu, Boh do domu. V sprievode našej riaditeľky Scott za dva dni navštívil každý stacionár. Pri rozlúčke nám daroval čipsy a výrobky z ich stacionára v Belfaste. V Ľvove sa mu veľmi páčilo. Len mal veľké obavy zo sirén, ohlasujúcich letecké nebezpečenstvo. Našťastie, vystihol také 3 noci, kedy rakiet nebolo a drony vďaka našim obrancom až do Ľvova nedolietali. Keby že bol v tom čase Kyjeve, to by sa asi veľmi nevyspal.

V októbri (rovnako tak na Znesinňi) sa začali pravidelné ročné stretnutia vedenia Archy a asistentov stacionára s rodičmi. Cieľom týchto stretnutí je informovať rodičov a opatrovníkov Druhov o živote stacionára, chystaných projektoch, ale aj výzvach a finančnej náročnosti tejto služby. Hoci rodičia každého Druha mesačne prispievajú na chod Archy, z ich príspevkov sa nedajú pokryť ani len režijné náklady. Bez vytrvalej podpory zo zahraničia, hlavne z centrály L´Arche International v Paríži, by všetky stacionáre jednoducho zanikli. Jediné, čo by mohlo ostať, by boli dobrovoľnícke skupiny, ktoré by sa stretávali vo forme krúžkov vo večerných hodinách alebo počas víkendov.

Smutný okamih pre nás nastal 25. októbra. V ten deň zomrela pani Ľudmila, mama poraneného Druha Dimu z Bachmutu. Takmer rok bývali v našom Domčeku. Keďže pre onkologickú diagnózu sa p. Ľuda už nemohla o Dimu starať a sama potrebovala každodennú opateru, naše cesty sa túto jar rozišli. Dimovi sme našli nové bývanie v charitnom dome v meste Stryj (70 km od Ľvova) a mamu prijali v jednom z paliatívnych centier v meste. Tam aj jej obetavá a láskavá duša opustila telo. Pohreb sme jej vybavili v meste Stryj, aby si boli s Dimom čo najbližšie. Po fyzickom odlúčení je to teraz pre neho druhá veľká skúška. Napriek tomu, že sám nerozpráva (vydáva len jednoslabičné zvuky), s mamou si volali prakticky neustále, od rána do noci. Aké ťažké sú niektoré osudy. Nevysvetliteľne ťažké.

November pokračuje v zvyčajných aktivitách. Namiesto výletov sa snažíme mať čo najviac jarmokov, na ktorých ponúkame naše výrobky. Pracujeme naplno, keďže onedlho už bude Rizdvo (Narodenie Pána) a to je čas, kedy si u nás ako darčeky pre svojich zamestnancov objednávajú aj niektoré organizácie. Teší nás, keď sa naše výrobky ľuďom páčia a prinášajú im aspoň trochu radosti a tepla v týchto neľahkých časoch. Lebo správy z frontu sú stále smutnejšie.

Okupanti v poslednom čase stále viac a viac postupujú smerom na západ, ničia dediny a mestá, zo slobodnej a rozvíjajúcej sa krajiny robia spálenisko, pláne bez života. Mohol by som písať o najmasívnejších raketovo-dronových útokoch: napr. 27. augusta na energetické zariadenia útočilo 127 rakiet (102 zničených, žiaľ, 25 zasiahlo plánované ciele) a 109 dronov (eliminovaných 99). Zasiahnutých bolo 15 z 24 oblastí (slov. krajov/žúp), 7 ľudí zahynulo. Nasledujúcu noc ďalší útok, 10 rakiet a 81 dronov. Štyri milióny Ukrajincov sa ocitli bez elektriny, posledných z nich do siete pripojili po 13-ich dňoch…; o útoku 3. septembra balistickými raketami Iskander-M na vojenskú školu a vedľajšiu nemocnicu v Poltave: v ten deň bolo potvrdených 55 obetí, neskôr zomreli ďalší štyria. Týždeň po tragédii bolo 220 zranených stále v nemocniciach alebo aj náš bezpečný Ľvov ďaleko od frontovej línie 4. septembra nadránom.

Dve nadzvukové rakety Kindžal, 2 rakety X-101 a tri drony Šáhid pristáli blízko hlavnej stanice a na ďalších miestach. Zahynula mama Jevhenija Bazilevič a jej 3 dcéry: Jarina (21 r.), Darina (18) a Emilia (7), o život prišli ďalší 3 dospelí a iné 14-ročné dieťaťa, ďalších 10 zranených bolo v kritickom stave. Celkovo bolo pri tomto jednom nálete na Ľvov poškodených 188 budov, medzi nimi 19 pamiatkovo chránených, 4 školy, 2 kliniky, materská škola. Podobnú tragédiu 11. novembra zažil aj Kryvyj Rih. Tam ruská raketa zasiahla 5-poschodovú bytovku. V spálni na 3 poschodí zabila 30-ročnú mamu Olenu a jej 3 deti: Kyrila, Dymyda (10 a necelé 3 roky) a 2-mesačnú Uľjanu. Prežil len otec Maksym, ktorý v čase príletu chystal raňajky v kuchyni v protiľahlej časti domu. Úrad OSN zverejnil, že v auguste zahynulo najmenej 184 ukrajinských civilistov a 856 ich bolo zranených.

September 2024 sa zasa stal prvým mesiacom od začiatku veľkej vojny 24. februára 2022, v ktorom Rusi útočili na Ukrajinu dronmi Šahíd každý deň, presnejšie každú noc. Celkovo ich vyslali 1339. 1107 bolo zostrelených, pár desiatok ďalších zastavených rušičkami rádiového signálu. Každý nálet znamenal, že sa rozozvučali sirény leteckého poplachu v oblastiach, do ktorých smerovali. Viete si predstaviť, že by vás sirény budili a drony ľakali každú noc? V októbri ruskí okupanti útočili na Ukrajinu 2.023 týmito ďaleko letiacimi dronmi. Zostrelených alebo stratených bolo 1.185 z nich. Znamená to, že 838 zasiahlo svoje ciele. Sú síce pomalšie ako rakety s plochou dráhou letu či balistické a nesú menšiu nálož, ale aj 40-50 kg výbušniny vie spraviť svoje. A keď zasiahne napr. cisternu s ropou, chemickú továreň alebo sklad s výbušninami, nebezpečenstvo aj škody sú značné.

Našťastie, celú jeseň sme mali elektrinu. Je len malá nádej, že to tak ostane aj keď sa teraz výraznejšie ochladí a stúpne jej spotreba. Ukrajina síce zvýšila na technické maximum možnosť importu z krajín EÚ (z 1,7 na 2,2 GWt). Keď však Rusi opäť zacielia na elektrárne, rozvodne a vedenia vysokého napätia, nebude to stačiť. V národnom registri nezvestných bolo zasa v októbri už viac ako 59 tisíc Ukrajincov. O väčšine – 49 tisíc, ktorí sa stratili za mimoriadnych okolností (čo znamená v súvislosti s vojnou) sa nevie, či boli zajatí alebo zabití. Medzi nimi je až 1796 detí. V júli bolo nezvestných 42 tisíc Ukrajincov. Fond OSN pre populáciu odhaduje, že od ruského vpádu Ukrajina stratila až vyše 8 miliónov obyvateľov. Ďalšie dva milióny žijú na okupovanom Kryme. Je to to isté, ako keby zo Slovenska odišli všetci obyvatelia Košíc, Prešova, Žiliny aj Bratislavy. So všetkými dôsledkami takejto straty na podniky, školy, nemocnice, zásobovanie, dopravu…

Preto vás naďalej veľmi prosím o modlitby a obety za tak ťažko skúšaných bratov a sestry. Zvlášť v tomto období, kedy sa skoro stmieva a pred chladom utekáme do svojich teplých obydlí. Oni tam, za našou východnou hranicou, majú len krehkú nádej, že najbližšiu noc budú mať doma teplo a svetlo. Modlime sa a robme čo je v našich silách, aby sa necítili opustení, aby nepodľahli beznádeji, že svetu na nich nezáleží, že nemá zmysel boriť sa za slobodu. Že zima a tma z východu (Ruska) je silnejšia, než teplo a svetlo od nás, zo Západu. Modlite sa v rodinách, modlite s so svojimi deťmi a hovorte im o tom, že zlu sa treba postaviť. Ako Pán Ježiš, na ktorého Narodenie sa budeme teraz intenzívnejšie pripravovať. On sa ukazujúc nám príklad, rozhodol obetovať svoj život, vydať seba samého za nás. Aby sme my mali večný život. Nie tu, na zemi a v tomto tele, ale tam, u neho v nebi, v novom – duchovnom tele. V tele, ktoré sme si v krste neviditeľne obliekli.

Nech vás chránia vaši strážni anjeli, nech ste všetci zdraví, nech sa vám darí vo vašich prácach a nech ste príkladom verných učeníkov Krista, nášho Pána!

Слава Ісусу Христу! Sláva Isusu Christu!

Ján Burda, SJ
nedávny duchivnyk spoločenstva Archa Ľviv (Лярш-Ковчег Львів)
13. novembra 2024

Váš prípadný príspevok na činnosť Archy v Ľvove posielajte na účet:
IBAN: SK15 7500 0000 0040 1648 7894
BIC: CEKOSKBX
s poznámkou: Dar na misie Lviv – ĎAKUJEME