Life at Sea 2026

Keď sa more stane miestom stretnutia s Bohom

V dňoch 4. – 11. júla 2026 sa skupina mladých ľudí zo Slovenska vydala na jedinečné duchovné cvičenia Life at Sea. Z chorvátskeho Biogradu na moru vyštartovala 16 členná skupinka mladých na dvoch lodiach. Prvou väčšou destináciou bola Telaščica. V tomto prírodnom parku si účastníci vykonali osobnú púť do mestečka Sali, odkiaľ sa plavili ďalej okolo celého ostrova Dugi Otok až späť do Biogradu.

Týždeň strávený na plachetniciach nebol len dobrodružstvom na mori, ale predovšetkým cestou do vlastného vnútra, priestorom na modlitbu, ticho, spoločenstvo a hľadanie Boha uprostred každodenných situácií.

Program vychádzal z tradície ignaciánskych duchovných cvičení, ktoré pozývajú človeka spomaliť, načúvať Božiemu hlasu a učiť sa rozlišovať jeho pôsobenie vo vlastnom živote.

Kým je loď ešte v prístave, je priviazaná lanami o mólo. Na to, aby vyplávala z prístavu do nových destinácií, je potrebné, aby sa laná úplne odviazali. Vyplávanie na more a odviazanie sa od brehu je silným symbolom duchovnej slobody alebo indiferencie, vďaka ktorej sa môžu uskutočniť v našom živote veľké veci. Sú to vnútorné postoje, na ktorých sv. Ignácovi veľmi záležalo.

Takto sa so svojimi pocitmi podelila jedna z účastníčok:

„Uvedomenie si, že ideme na more, že pod nami je viac než 40 metrov a my žijeme, bolo famózne. Začala som pociťovať Božiu blízkosť a zároveň som si začala živšie predstavovať momenty, aké museli prežívať apoštoli s Ježišom.“

Páter Martin Benko SJ (vpravo) bol hlavným organizátorom a zároveň aj skiperom jednej z lodí

More sa počas týždňa stalo nielen kulisou, ale aj učiteľom. Neustále sa meniaci vietor, spoločná plavba, zodpovednosť za posádku či jednoduchosť života na lodi vytvárali prirodzený priestor na spoluprácu, otvorenosť, dôveru. More sa stalo miestom, kde sa človek mohol stretnúť sám so sebou a s Bohom.

Súčasťou každého dňa boli meditácie nad Božím slovom, osobné silencium, svätá omša, spoločné zdieľanie aj večerný examen – modlitba, v ktorej sa človek učí s vďačnosťou rozpoznávať Božiu prítomnosť v udalostiach dňa. Ignaciánska spiritualita totiž stojí na presvedčení, že Boh sa dá nájsť vo všetkom – v modlitbe, v prírode, vo vzťahoch aj v obyčajných každodenných činnostiach. Každý druhý deň absolvovali účastníci rozhovor so svojim duchovným sprevádzajúcim.

Jedným z duchovných sprevádzajúcich bol kňaz Trnavskej arcidiecézy Stanislav Lieskovský (vpravo) – v Kaplnke sv. Rocha v Biograde

Ďalší z účastníkov opísal svoju skúsenosť slovami:

„Čas strávený v silenciu s výhľadom na more mi umožnil po dlhej dobe sa naozaj modliť.“

Iný hovorí o novom objave modlitby:

„Počas silencia som sa snažil rozprávať s Bohom ako s priateľom. Bola to pre mňa úplne nová skúsenosť.“

Práve osobný vzťah s Bohom patrí medzi ústredné témy ignaciánskej spirituality. Svätý Ignác pozýva človeka vstupovať do úprimného dialógu s Bohom ako s blízkym priateľom a učiť sa vnímať jeho jemné pozvania v každodennom živote.

Spoločné foto pri farskom kostole v mestečku Sali na ostrove Dugi Otok (prvý sprava je skiper Ľubomír Hutko z Trnavy)

Silným momentom boli aj skúsenosti vzájomnej služby a prijatia. Život na lodi prirodzene učí, že každý je odkázaný na druhých. Jedna z účastníčok po nečakanom úraze ocenila ochotu celej posádky pomôcť jej a sprevádzať ju počas celého týždňa:

„Naučila som sa požiadať druhých o pomoc a dávať najavo, čo potrebujem. Nechať sa viesť a viac vnímať Božiu prítomnosť okolo nás.“

Pre mnohých boli duchovné cvičenia zároveň časom nových rozhodnutí, uzdravenia či prehĺbenia viery. Účastníci si z plavby odniesli najmä obnovenú túžbu po osobnom vzťahu s Bohom, odvahu urobiť dôležité životné kroky. Odnášajú si nové priateľstvá, ale aj praktické skúsenosti so spoločným životom na mori. Viacerí sa vyjadrili, že práve spojenie ticha, modlitby, plavby a každodenného života na palube im pomohlo pozrieť sa na svoj život z novej perspektívy.

Hovorí jeden z nich:

„Life at Sea je niekoľkodňová duchovná skúsenosť, ktorá mi dala priestor vystúpiť z každodenného zhonu a pozrieť sa na svoj život z inej perspektívy. Nie je to len séria prednášok či modlitieb, ale cesta, na ktorej hlbšie spoznávaš seba, svoj vzťah s Bohom a objavuješ, kam ťa Boh pozýva. Nie je to rýchle, hoci čas plynie rýchlo, ale máš pocit, že máš viac priestoru na ticho, modlitbu a na ľudí okolo teba a nenáhliš sa niekam.“

A ďalší dodáva:

„Konkrétne informácie a podnety mi pomohli viac spoznať význam meditácie, púte a silencia. Bol to pre mňa aj mentálny detox od každodenného života, oddych pre myseľ a pohyb pre telo, aj denný režim, ktorý som potreboval.“

Duchovný impulz v prístavnom meste Biograd pripravila Dagmar Ferík (hore vľavo), duchovná sprevádzajúca  

Aj spätná väzba účastníkov ukázala, že Life at Sea má potenciál ďalej rásť. Spoločným menovateľom všetkých podnetov však bola vďačnosť za silnú skúsenosť, ktorú tento týždeň priniesol.

Projekt Life at Sea zároveň potvrdil, že duchovné cvičenia nemusia prebiehať iba medzi múrmi exercičného domu. Aj more a paluba plachetnice sa môže stať miestom, kde človek uprostred vetra, mora a ticha objaví Boha, ktorý ho sprevádza na jeho životnej ceste. Ako učí ignaciánska spiritualita, cieľom duchovných cvičení nie je únik zo sveta, ale naučiť sa nachádzať Boha vo všetkom a s väčšou slobodou odpovedať na jeho pozvanie v každodennom živote.

Pre Jezuiti.sk pripravil P. Martin Benko SJ

Fotografie: účastníci podujatia (všetky práva vyhradené)