Spolupráca veriacich rôznych náboženstiev

Toto je úmysel Svätého Otca Leva XIV. na mesiac október v Apoštoláte modlitby: Modlime sa, aby veriaci rozličných náboženských tradícií spolupracovali na obrane a podpore mieru, spravodlivosti a ľudského bratstva.

Ako dokázala svätá Matka Tereza z Kalkaty rozvinúť misiu uprostred sveta hinduistov, budhistov a moslimov? Spoluprácou na spoločnom dobre tamojších ľudí. Bez veľkých slov, samotnými činmi. Verná vlastnej identite ukázala materinským postojom Božiu dobrotivú lásku.

Spolupráca medzi ľuďmi odlišných náboženstiev je najlepším predchádzaním konfliktom. Pre kresťana spolupráca s inovercom nie je zradou vlastnej identity, ale svedectvom, že naša viera je živá: každý človek pochádza od Boha a v ňom má svoj cieľ.

Pred 60 rokmi svätý pápež Pavol VI. spolu s otcami Druhého vatikánskeho koncilu podpísal Deklaráciu o postoji Cirkvi k nekresťanským náboženstvám. Dokument Nostra aetate z 28. októbra 1965 bol prelomový. Hoci nepoužíva slovo misia, hovorí o úlohe Cirkvi aj poza jej hranice:

„V našej dobe, keď sa ľudstvo čoraz väčšmi zjednocuje a vzťahy medzi jednotlivými národmi sa stávajú zo dňa na deň užšími, Cirkev pozornejšie skúma svoj postoj k nekresťanským náboženstvám. Keďže má povinnosť napomáhať jednotu a lásku medzi ľuďmi, ba aj medzi národmi, všíma si predovšetkým to, čo je ľuďom spoločné a čo ich vedie k vzájomnému spolunažívaniu“ (č. 1).

Žijeme v ére vojen, keď každé posilnenie zmierenia má cenu zlata. Môžeme sledovať, ako Lev XIV. nadväzuje svojimi neúnavnými mierovými výzvami na cestu, ktorou viedol Cirkev pápež František. On v encyklike o bratstve a sociálnom priateľstve Fratelli tutti v roku 2020 dal za príklad sv. Františka z Assisi, muža pokoja, keď pripomenul jeho historickú návštevu u moslimského sultána v Egypte.

Sv. František nežil v pokojnejšej dobe než je tá naša. Zažil vojny medzi talianskymi mestami, križiacke výpravy. Akým spôsobom hlásal bratstvo? Otcovským postojom, schopnosťou vidieť v druhom Božie dieťa. V záverečnej kapitole encykliky Fratelli tutti čítame:

„Vychádzajúc z uznania hodnoty každej ľudskej osoby ako stvorenia, ktoré je povolané byť Božím dieťaťom, ponúkajú rozličné náboženstvá vzácny príspevok k budovaniu bratstva a k obrane spravodlivosti v spoločnosti. Dialóg medzi ľuďmi rozličných náboženstiev sa nevedie len z diplomacie, zdvorilosti alebo tolerancie. Ako poukázali indickí biskupi, cieľom dialógu je vytvoriť priateľstvo, mier, harmóniu a deliť sa o hodnoty i morálne a duchovné skúsenosti v duchu pravdy a lásky“ (č. 271).

Takéto hodnoty musia stáť na pevnom základe, inak by sa vyparili ešte rýchlejšie ako predvolebné sľuby politikov. Ich najhlbší základ vyjadril pápež František takto:

„Ako veriaci si myslíme, že bez otvorenosti pre Otca všetkých nemôžu existovať solídne a stabilné dôvody apelu na bratstvo. Sme presvedčení, že jedine s týmto vedomím detí, ktoré nie sú siroty, môžeme žiť navzájom v mieri. Pretože rozum sám osebe je schopný pochopiť rovnosť medzi ľuďmi a usporiadať ich občianske spolužitie, no nedokáže vytvoriť bratstvo“ (č. 272).

Októbrový úmysel Svätého Otca Leva nám pripomína, že pápež František nám zanechal dôraz na mierový význam medzináboženského dialógu, vyjadrený slovom „bratstvo“. Spomeňme si napr. na jeho kritiku manipulovania náboženstvom na ospravedlňovanie vojny, na kontakty so sunnitským imámom v Egypte i šiítskym ajatolláhom v Iraku, na jeho návštevu Svätej zeme a mnohé stretnutia so židovskými organizáciami, na styky s budhistami a hinduistami počas ázijských apoštolských ciest.

Pápež Lev rozbieha svoj pontifikát ako budovanie mostov v dnešnom rozbitom svete. Modlitbou na jeho úmysel sme jeho spolupracovníkmi pri posilňovaní vzťahov bratstva medzi ľuďmi.

Otcovia biskupi nás v októbri pozývajú k modlitbe za tých, ktorí sú na okraji spoločnosti, aby našli prijatie a podporu v našich spoločenstvách. Aj tu si pripomeňme odkaz pápeža Františka: „Cirkev je dom s otvorenými dverami, pretože je matka. A ako Mária, Ježišova Matka, chceme byť Cirkvou, ktorá slúži, ktorá sa vydáva na cestu, ktorá vychádza zo svojich chrámov, zo svojich sakristií, aby sprevádzala život, podporovala nádej, bola znamením jednoty …, aby stavala mosty, rúcala múry, rozsievala zmierenie“ (Fratelli tutti, 276).

Text: P. Jozef Bartkovjak SJ, národný koordinátor Apoštolátu modlitby (článok publikovaný v časopise Posol 10/2025, s. 6 – 7)

Foto: Vatican Media, PWPN