Zimný list z Archy 2025

Drahí priatelia, milí čitatelia a podporovatelia Archy!

Mrazy minulého týždňa nám pripomenuli, že zima ešte neskončila. Stále dlhšie dni však už zvestujú blížiaci sa príchod jari. Je teda ten správny čas podeliť sa s vami o to, čím počas najchladnejších a najtmavších mesiacov roka žilo naše malé ľvivské spločenstvo.

Krátko po tom, ako ste si prečítali jesenný list, mal som milú a vzácnu návštevu. Do Košíc ma prišli pozrieť asistentky Olesia, Marička a Lesia. Bol to náhradný termín za 15. september. Vtedy som ich návštevu, vzhľadom na hospitalizáciu v nemocnici, musel odriecť. Víkend v Košiciach sa im páčil. Okrem noviniek, historiek a vyprážaného syra s hranolkami bola očakávaným bodom programu aj návšteva botanickej záhrady. V nedeľu sa vrátili späť, aby v pondelok nechýbali na svojich miestach. V to ráno sa zároveň, po dvoch mesiacoch relatívneho pokoja, odohral ďalší veľký vzdušný útok na elektrárne po celej Ukrajine. Rusi odpálili celkovo 120 rakiet rôznych typov (Kalibr, Ch-22, Ch-59, Iskander, Zirkón, Kindžal) a 90 diaľkových dronov (najmä Šahíd). Horelo v mestách Kyjiv, Dnipro, Mykolajiv, Kremenčuk, Zaporižžja, Cherson, v Ivano-Frankivskej, Vinnickej, Volynskej, Odeskej, Rivnenskej či Ľvivskej oblastiach. Úlomky rakiet a dronov vôbec prvý raz dopadli aj pri Mukačeve, len 42 km od našich hraníc. Hoci bolo zostrelených 102 rakiet a 41 dronov (ďalších 41 dronov sa vplyvom rušičiek „stratilo“ z radarov), škody neboli nemalé. Zahynulo 9 dospelých civilistov, zranenia utrpeli 16-ti a 3 deti. V ten deň sa celá Ukrajina vrátila k prerušovaným dodávkam el. energie. Nastalo teda to, čoho sme sa pred zimou obávali. Ale napriek pretrvávajúcej vojne Archa žila svojim zvyčajným životom. Na sviatok Uvedenia Bohorodičky do chrámu (21.11.) sme mali jarmok na Znesinňi. O týždeň sa stretli mamy našich Druhov v rámci svojej podpornej skupiny. Asistenti zasa vycestovali na 2-dňovú duchovnú obnovu do monastiera v Unive. Tam, v lone jesennej prírody a modlitbe na milostivom mieste, duchovne pookriali. Aby boli silní v mesiacoch, kedy je slnka málo, ale náletov a času bez elektriny o to viac. Som vďačný o. Olehovi za sprevádzanie jedných i druhých. Cestou na duchovnú obnovu sa Kadik (VW Caddy) s asistentmi zastavil na dvoch cintorínoch. Na prvom leží Myron, na druhom Andrij, po ktorom Archa zdedila (stále neopravovaný) byt. Oboch som na tieto miesta odpočinku a očakávania vzkriesenia vyprevádzal ako ich duchyvnyk. Som vďačný asistentom, že na nich nezabúdajú. Vďaka vašim príspevkom z konca roka máme na rekonštrukciu bytu štartovací kapitál vo výške 2170€. V to ráno bol zároveň druhý masívny raketovo-dronový útok na elektrárne Ukrajiny. Hoci obrana zostrelila 76 z 91 ruských rakiet a 35 z 97 dronov (ostatných 62 sa „stratilo“), úplný výpadok prúdu a núdzové odpojenie reaktora od siete v atómovej elektrárni hlásilo mesto Rivne. Celé okresy bez prúdu boli v oblastiach Charkiva, Ivano-Frankivska, Lucka, Odesy, Kyjiva, Chmeľnyckého. V našej Ľvivskej oblasti zostalo bez prúdu pol milióna odberateľov. Celkovo bolo zasiahnutých 14 oblastí (z 21 neokupovaných). Takmer polmiliónový Mykolajiv bol bez prúdu nasledujúce 2 dni. Vyčerpáva to.

December v Arche zbehol rýchlo. Stále si totiž zvykáme, že Narodenie Pána (a so sviatkom spojené voľné dni) nie je až začiatkom januára ale už 25. decembra. Mesiac sme začali jarmokom u sestier Vincentiek. A potom prišiel sv. Mikuláš. Už tradične ste ho vybavili vy, naši slovenskí dobrodinci. Boh je dobrý a tak sa asistentom podarilo kúpiť to, čo si v listoch svätému Mikulášovi želali naši Druzji. Zvyčajne to boli len také obyčajné veci: čiapky, rukavice, sladkosti, ovocie. Niektorí chlapci chceli aj potreby na holenie. Boli skromní a nemyslím si, že preto, lebo vopred vedeli akú čiastku si pre nich sv. Mikuláš vyhradil. Naši Druzji nevedia byť chamtiví ani skúpi, poteší ich každá drobnosť. A najviac to, že Mikuláš k nim príde osobne. Tentoraz ich našiel v pastoračných priestoroch chrámu sv. Vladimíra a Oľgy. Stretnutie začalo sv. liturgiou, pokračovalo novinkami z jednotlivých stacionárov a obedom. Potom prišiel svätec, pozrel si pripravený program a napokon rozdal darčeky. Na víkend sa odchádzalo s pocitom uspokojenia a vďačnosti. Nasledujúci pondelok pricestovala do Ľvova pani Basia Wojcik, supervízorka nášho Spoločenstva v rámci Medzinárodnej Federácie Archy. Okrem školenia o safeguardingu bolo jej úlohou aj stretnutie s členmi správnej rady, na ktorom potvrdili novú riaditeľku. Vzhľadom na administratívne záležitosti Archu preberie v polovici januára. Po spoločnej ďakovnej sv. liturgii v susedstve stacionáru Nazaret (slúžil o. Ruslan Grech a spovedal o. Vasiľ Biľaš) 20. decembra sme týždeň dovolenkovali a narodenie Ježiška slávili v kruhu svojich rodín. Na stacionáre sme sa oslávili Silvestra a vstup do Nového roku.

Vďaka stabilizovaniu zdravotného stavu, súhlasu predstavených a potrebe podkladov pre vyúčtovanie projektu, vďaka ktorému v dome Archy žijú presídlenci z východnej Ukrajiny, som prelom rokov zažil v Ľvove aj ja. Hneď prvé ráno, ešte pred budíkom, ma zobudila siréna leteckého poplachu. Moja prvá myšlienka bola: domáci, prepáčte, tá siréna je kvôli mne. Rusi ma vítajú späť, chcú mi pripomenúť, kam som sa to vrátil. Našťastie, Ľviv v ten deň atakovaný nebol a tak som ho, a aj tie nasledujúce, mohol prežiť podľa plánu. Na Silvestra som počúval tradičné zdieľanie asistentov o končiacom sa roku 2024. Všimol som si, že každá z asistentiek, ktorá bola v zahraničí, to opisovala ako niečo výnimočné. Opäť som si tak mohol uvedomiť realitu vojny, ktorá z obyčajnej služobnej cesty robí nezabudnuteľný zážitok. Marička, Lesia a Ira boli vo Francúzsku, Aňa v Česku a Juľa v Poľsku. Na Nový rok som navštívil našich presídlencov. Tam ma najviac zasiahlo rozprávanie 12-ročného Davida o tom, ako v lete 2022 s otcom pozoroval z kopy dreva západ slnka. Zrazu sa k nim priblížila nízko letiaca stíhačka a prakticky nad ich hlavami vypustila dve rakety. To už na neho otec kričal, aby skočil z kopy na zem. Jedna z rakiet však hneď vybuchla a v tom momente ho otec priľahol vlastným telom, aby ho ochránil pred možným zranením. A naozaj, neďaleko od nich dopadol kus kovu z vybuchnutej rakety. Bola to predzvesť, že front sa približuje. Dnes je ich dom v ruinách, mestečko pod kontrolou okupantov, otec už nemá nohu a čo s nimi bude ďalej nevie nik. Hádam sa raz budú môcť vrátiť, postaviť nový dom, začať život odznova…

Hlavnou udalosťou nielen januára ale hádam celého roka v Arche bola slávnosť peredači obovjazkiv – odovzdania záväzkov (t.j. funkcie) riaditeľky. Po dvoch 4-ročných funkčných obdobiach a roku hľadania vhodného a ochotného nástupcu Lesiu Larikovu vystriedala Juľa Kochanská. Mladá mama, so skúsenosťou z práce v podobnej organizácii. Do funkcie ju 16. januára, na slávnosti konanej v priestoroch Ukr. katolíckej univerzity, uviedol prezident Správnej rady Archy pán Bohdan Habďo. Tešíme sa, že máme novú hlavu plnú elánu, nových nápadov a vízií. Nebude to mať ľahké zabezpečiť chod všetkých stacionárov v podmienkach vojny, sociálneho napätia a rastu cien. Len pár dní po prevzatí funkcie jej manžela mobilizovali do služby v armáde. Obaja vedeli, že sa to môže stať, rozprávali sa o tom, pripravovali sa aj na takúto možnosť. Ale keď sa to stane realitou, človek nie je nikdy dosť pripravený na opustenosť a obavy z toho, čo ešte môže prísť. Modlíme sa za Juľu, jej manžela a ich malého synčeka, za ich rodinu a všetkých tých, ktorí bránia našu slobodu a ľudskú dôstojnosť. Nech sa vojna skoro skončí, nech už nehynú ľudia a neruinujú mestá, dediny ani ľudské osudy. Pred koncom mesiaca sme mali aj našu tradičnú fašiangovú akciu – deň pampucha (vyprážanej šišky). Každý stacionár si na túto slávnostnú príležitosť pripravil krátku scénku. Sám vám neviem povedať, kedy a ako sa v Arche zrodila táto tradícia, ale medzi Druhmi je veľmi obľúbená. Možno sa zrodila preto, že jej organizácia je jednoduchšia ako honosných plesov a zasa sladko-chutnejšia ako podobne nenáročný karneval. Ani o. Oleh nezaháľal a okrem sv. liturgií na väčšine spoločných akcií sa stretával aj s našimi mamami. V tomto smere ma už ako duchivnyka plnohodnotne nahradil a ja sa z toho veľmi teším.

Február je pre nás ťažký mesiac. Včera to boli už celé tri roky, čo trvá veľká vojna Ruska proti nám. Zahynuli už desaťtisíce ľudí, civilistov aj vojakov. Státisíce ďalších utrpeli zranenia, milióny boli nútení utiecť, prišli o svoje domovy. Len hmotné škody bude ťažké vyčísliť. A či sa vypálené a zbombardované mestá a dediny podarí obnoviť, je otázne. Očistiť zasiahnuté územia od mín a nevybuchnutých bômb bude trvať celé desaťročia. Je to ale mesiac, na začiatok ktorého vyrábame najviac sviečok. Ani tento rok nebol výnimkou. Okrem sporadických jarmokov sme mali aj niekoľko výjazdov do škôl a jeden do firmy, kde sme asistovali pri výrobe sviec programátorom. Tieto workshopy máme veľmi radi. Sú pre nás privilegovaným miestom ukázať svetu, že aj ľudia s mentálnym postihnutím vedia byť užitoční a ich prítomnosť v spoločnosti kultivuje správanie zdravých. Druzji sú dar, i keď niekedy náročný. A okrem toho, na Bdžilkach sa objavilo najprv prázdne a po reklamnej kampani na FB už plnohodnotné akvárium s rybičkami. Druzi ma i vás, naši drahí čitatelia a podporovatelia, pozývajú na návštevu, pokochať sa tou krásou Božou rukou stvorenou.

No a na záver, ako to bolo aj v predošlých listoch, sa dotknem reality vojny, ktorou žije celá Ukrajina. Budú to skôr štatistické údaje na doplnenie informácií, ktoré už máte vďaka slovenským médiám. Podľa ukrajinskej rozviedky na fronte aktuálne bojuje 580 tisíc ruských vojakov. Ďalších 35 tisíc hliadkuje na okupovaných územiach Donbasu a Krymu. Je to 3x viac, než bolo na začiatku invázie 24. februára 2022. Prezident Zelenskyj tvrdí, že vojna doteraz stála Rusko 320 miliárd USD. Na ukrajinskej strane priznal 45 100 padlých vojakov a 390-tisíc zranení. Amputáciu končatín podstúpilo už 50 tisíc ukrajinských obrancov. Ruským okupačným vojskám pripísal až 350-tisíc padlých a vyše 600-tisíc zranení. Ukrajinský generálny štáb v decembri zverejnil nižšie čísla: vyše 421 tisíc zabitých, zranených alebo zajatých. Ruským investigatívnym novinárom sa podarilo identifikovať najmenej 83 338 vojakov, ktorí v bojoch proti Ukrajine preukázateľne padli. Zástupkyňa ruského ministerstva obrany omylom zverejnila informáciu, že dostali 48 tisíc žiadostí o DNA identifikáciu nezvestných vojakov. Pre porovnanie, Armáda SR má okolo 12 tisíc príslušníkov.

Podľa údajov OSN v Ruskej vojne proti Ukrajine zatiaľ zahynulo 12 654 civilistov (z toho 673 detí) a 29 329 (1 865 detí) utrpelo zranenia. Ďalších najmenej 600 z približne 20 tisíc do Ruska deportovaných ukrajinských detí z okupovaných regiónov podľa organizácie Children of War zomrelo. Späť sa ich podarilo vrátiť 1223. Za rovnaký čas sa podarilo z ruského zajatia vymeniť 3958 vojakov (z toho 209 žien) a 173 civilistov (43 žien). V rámci zámen sa vrátilo aj 7017 tiel padlých vojakov. Na Ukrajine pôsobí 1500 mobilných jednotiek na boj proti útočným diaľkovým dronom. To však stále nestačí na zabezpečenie celého územia krajiny 12-krát väčšej než Slovensko. Rusko uskutočnilo najmenej 790 útokov na zdravotnícke a 1670 na školské zariadenia. Doposiaľ zabili 67 ukrajinských kňazov a zruinovali takmer 700 chrámov. Ukrajinský ombudsman zasa zverejnil, že okupanti pripravili o bývanie minimálne 3,5 milióna Ukrajincov.

Ukrajina končila rok 2024 s dlhom vo výške 92% HDP (161 mld €). Pred otvorenou vojnou, koncom r. 2021 bol 49%. Pre porovnanie – dlh Slovenska je 59% HDP (76,6 mld €). Výška priemerného dôchodku sa na Ukrajine určuje podľa výšky priemernej mzdy za predchádzajúci rok. Od 1. januára 2025 je 5.786,05 UAH (zo mzdy 17.486,6 UAH). Oproti minulému roku, po prerátaní na doláre, klesla zo 141,7 na 137,7 USD, hoci v hrivnách vzrástla o 400,80 UAH. V roku 2024 bolo v Ukrajine zaregistrovaných 495 090 úmrtí a len 176 780 narodení. Na jednu ženu v krajine tak aktuálne pripadá len jedno narodené dieťa, čo je jeden z najhorších ukazovateľov na svete. Aby sa dlhodobo udržal rovnaký počet obyvateľov krajiny, priemer má byť 2,1 dieťaťa na ženu.

Na dnes je to už všetko. Hádam som vám nepokazil týmito číslami náladu. Je však správne žiť v pravde, žiť v realite, ktorú formuje aj zlo, prítomné i v nás. Našťastie, náš život má aj ďalšiu dimenziu, tú duchovnú, Božiu. Napriek skúsenosti tohto sveta žijeme aj v tom druhom, vo svete, v ktorom sa neumiera a zázraky lásky sú nielen možné, ale reálne prítomné. Jedným z nich ste vy, naši čitatelia a dobrodinci. Ďalšími sú naši vytrvalí obrancovia slobody na frontovej línii. Napriek podčísleniu, vyčerpaniu a strate podpory prezidenta najbohatšej krajiny sveta. A naši Druzji, slniečka v týchto ťažkých časoch. Skutoční vytrvalci v modlitbe a žití prítomnej chvíle. Vernosť životu, vernosť pravde, vernosť Kristovi – to sú žriedla našej nádeje v tomto jubilejnom roku. Kiež všetkým ľuďom prinesie úprimné obrátenie a ruka v ruke s ním i mier, trvalý mier pre všetky národy. Za to sa ďalej modlíme, pre to budeme ďalej žiť. Naplno žiť. Kým sme tu, Boh nás tu potrebuje. Nesklameme ho!

Слава Ісусу Христу! Sláva Isusu Christu!

Ján Burda, SJ
nedávny duchivnyk spoločenstva Archa Ľviv (Лярш-Ковчег Львів)
25. február 2025

Váš prípadný príspevok na činnosť Archy v Ľvove posielajte na účet:
IBAN: SK15 7500 0000 0040 1648 7894
BIC: CEKOSKBX
s poznámkou: Dar na misie Lviv – ĎAKUJEME