Nezaslúžený dar – svedectvo Jána Mahúta SJ

Autorom nasledujúceho svedectva je páter Ján Mahút (36) zo Slovenskej provincie Spoločnosti Ježišovej. V roku 2016 sa stal kňazom Spišskej diecézy,  v roku 2023 vstúpil do medzinárodného jezuitského noviciátu v Birminghame a 6. septembra 2025 zložil ako jezuita prvé sľuby. V súčasnosti pôsobí v Univerzitnom pastoračnom centre sv. Stanislava Kostku v Trnave.

O francúzskom mestečku Paray le Monial som vedel len z počutia a spájalo sa mi so svätou Margitou Máriou Alacoque, ktorej sa práve tam v rokoch 1673 − 1675 zjavoval Ježiš Kristus so svojím Božským Srdcom. Úcta k Božskému Srdcu mi je veľmi známa nielen vďaka prvým piatkom, ale aj vďaka tomu, že moja rodina sa už niekoľko rokov zasväcuje Ježišovmu Srdcu.

Veľmi som sa o Paray le Monial nezaujímal. Niečo mi o ňom minulý rok porozprával môj spolunovic Zdeněk, keď sa začalo jubileum pri príležitosti 350. výročia zjavení Božského Srdca rehoľnej sestre Margite Márii z kongregácie Sestier navštívenia Panny Márie. No ísť tam mi nenapadlo.

P. Ján Mahút so spoločenstvom priateľov jezuitského kostola v Trnave (2025)

Počas noviciátu v anglickom Birminghame sme mali niekoľko šesťtýždňových skúseností, takzvaných experimentov, ktoré boli spravidla mimo nášho noviciátneho domu. Už sa nám schyľovalo k jednému z nich, ktorý zvykne bývať na prelome mája a júna. Myslel som si, že pôjdem na jazykový kurz do Španielska alebo do nejakého pracovného prostredia medzi chudobných ľudí. Avšak môj novicmajster Matthew mi dal návrh, aby som pouvažoval o možnosti stráviť 6 týždňov v jezuitskej komunite vo francúzskom Paray le Monial v čase príprav ukončenia 350. jubilea. Nechal som si na to čas a priestor v modlitbe a na druhý deň s radosťou, že ma tam sám Ježiš pozýva, som súhlasil.

Na tento experiment sme boli poslaní spolu traja novici: Francúz Clément, Holanďan Tim, ktorý tam išiel aj na kurz francúzštiny, a ja, ktorý som sa predtým nikdy po francúzsky neučil. To ma však aspoň povzbudilo začať.

V komunite sme sa zabývali spolu s Clémentom, Tim po týždni išiel na kurz do Lyonu a vracal sa len na víkendy. Komunita v Paray le Monial bola štvorčlenná. Jezuiti Thierry, Robert, Guy a Xavier boli plne apoštolsky činní. Snažili sme sa im byť nápomocní v službách v dome, v sprevádzaní pútnikov v našej jezuitskej Kaplnke svätého Klaudia la Colombière SJ, ktorý bol spovedníkom svätej Margity. Ja som pomáhal aj spovedaním anglicky hovoriacich pútnikov.

Kaplnka sv. Klaudia la Colombière v Paray le Monial – slovenskí pútnici s donom Jozefom Luscoňom SDB (2025)

Na moju veľkú radosť počas toho mesiaca a pol prišli do Paray dve skupiny pútnikov zo Slovenska a v jednej írskej skupinke študentiek bola aj mladá Slovenka. Radosť som mal nielen zo sprevádzania Slovákov, ale aj z mnohých iných pre mňa znamenitých skúseností.

Hneď prvý večer nášho pobytu sme sa boli prejsť po meste, kde ma očaril neuveriteľný pokoj. Pýtal som sa Thierryho, prečo je toto významné pútnické mesto také pokojné a tiché. Odpovedal mi, že sem prichádzajú pútnici, ktorí už o Ježišovom Srdci čosi vedia a chcú z neho skôr načerpať ako zažiť senzáciu. A práve tento pokoj a ticho akoby sa niesli celou duchovnosťou tohto miesta.

Celé mestečko dýcha spiritualitou Božského Srdca. Myslím, že keby ste boli v akomkoľvek kostole v Paray, tak budete počuť o Ježišovej láske k nám. O tejto spiritualite by sa dalo písať viac, mňa však najviac oslovilo to, ako Margita Mária bola pripravená prijať posolstvo od samotného Ježiša. On jej hovoril o tom, ako veľmi miluje ľudí, ba je až dychtivý v dávaní svojej nesmiernej lásky ľuďom, a to konkrétne aj jej samej. Margita Mária bola v pochybnostiach, dokonca nemala nikoho, komu by sa s tým bezpečne zverila. Sám Ježiš jej sľúbil, že jej pošle svojho dôverného priateľa a dokonalého služobníka. Poslal jej jezuitu Klaudia la Colombière.

Oltár Božského Srdca so sochou sv. Klaudia la Colombière v jezuitskom Kostole Najsv. Trojice v Trnave, hore obraz sv. Margity Márie Alacoque

Cez vlastnú skúsenosť s Ježišovou láskou k nemu a poznaním charakteru Margity Márie Alacoque dokázal Klaudius spoznať, že tieto zjavenia sú pravdivé. Už skôr ako sa stretol s Margitou Máriou, ponúkol svoje srdce Ježišovi a prosil ho, aby on nahradil toto miesto svojím Srdcom. A tu vidím pripravenosť aj svätého Klaudia. A práve v Paray som aj ja zatúžil byť podobne disponovaný. Dovtedy som sa modlieval, aby moje srdce bolo ako Ježišovo. Až v Paray som začal prosiť, aby Ježiš nahradil to moje srdce svojím, tak ako o tom hovorí svätý Pavol: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2,20). Táto spiritualita sa niesla cez môj oddych pri Ježišovi v adorácii, cez slávenie Eucharistie a iných sviatostí, cez život a službu komunite či cez stretnutia s ľuďmi.

Členovia našej jezuitskej komunity boli horliví v službe. Povzbudivé bolo pre mňa, keď 94-ročný páter Guy, ktorý už medzičasom odišiel domov k Otcovi, niekoľkokrát počas dňa zišiel i vyšiel po schodoch, pretože mnohí ľudia k nemu chodievali na duchovné sprevádzanie. Komunita prijala nás novicov ako svojich bratov, čo som denne vnímal najmä pri stole, či už Božom alebo jedálenskom. Z takého zázemia sa potom ľahko vychádza k ľuďom.

Stretnutie spoločenstva priateľov jezuitského kostola v Trnave (2025)

Veľkým darom bola pre mňa atmosféra viery, ktorá sálala z kňazov, zasvätených i laikov v mestečku. V Paray le Monial je niekoľko rehoľných kongregácií a laických hnutí, ktoré vzájomne spolupracujú. Výrazný podiel na apoštoláte má aj komunita Emanuel. Niekoľkí kňazi v Paray sú práve z tohto hnutia a nás novicov veľmi milo prijali. Drvivá väčšina ľudí, ktorých som v Paray spoznal, patrí do nejakého spoločenstva. Sú formovaní a žijú svoju vieru aj skutkami. Bol som svedkom toho, ako niekoľko manželských párov z istého spoločenstva dokázalo v krátkom čase vyzbierať peniaze pre pútnikov z Ukrajiny, ktorí sa chystali na tieto miesta zjavení Božského Srdca.

Okrem toho, že som navštívil Paray le Monial ako novic poslaný na experiment, navštívil som toto miesto aj ako pútnik. Táto životná skúsenosť mi dala nový pohľad na Ježišove Srdce a dala mi ešte väčšiu túžbu dať mu to svoje srdce vo všetkom, čím som a čo robím. Práve preto som sa rozhodol ísť do Paray le Monial znovu. Keďže som po tomto experimente a po skončení noviciátu bol medzičasom aj na Slovensku a potreboval som sa dostať naspäť do Anglicka na moje rehoľné sľuby, rozhodol som sa cestovať práve cez Paray. Zastavil som sa tam s mojím bratom Matúšom a jeho priateľkou Barborkou a cestou späť aj s mojimi rodičmi Jánom a Teréziou.

Mozaika v Kaplnke sv. Klaudia la Colombière v Paray le Monial

Osobitným spôsobom je v Paray le Monial pre mňa dôležitá hlavná mozaika jezuitskej kaplnky svätého Klaudia la Colombière. Ježiš sedí na tróne, obklopený svojou matkou Máriou, svätou Margitou Máriou, svätým Klaudiom, svätým Františkom Saleským, zakladateľom rehoľnej kongregácie Navštívenia Panny Márie, členkami tejto kongregácie i členmi Spoločnosti Ježišovej. Z Ježišovho Srdca tryskajú lúče jeho lásky a jeho ruky pozývajú prísť k nemu. Tento obraz, ktorý je výjavom z posledného zjavenia Margite Márii Alocoque, sa mi spája s formulou našich prvých sľubov v Spoločnosti Ježišovej

Nehodný predstupujem pred Božiu všemohúcnosť a pred tvár Božej Matky a všetkých svätých, ochotný slúžiť Bohu podľa pravidiel našej Spoločnosti, ale viem, že sám to nedokážem. Avšak vďaka Ježišovej krvi, jeho láske a podpore mojich bratov, som uschopnený slúžiť mu a žiť naveky v jeho Spoločnosti.

Tento obraz Ježišovho Srdca z mozaiky ma sprevádzal v mysli aj pri mojich sľuboch v Birminghame a naďalej ho mám pred sebou až doteraz.

Byť v Paray le Monial znamenalo a bude znamenať pre mňa veľa. Neprosil som o to, aby som sa tam dostal, ale sám Ježiš ma tam pozval. Láska Ježišovho Srdca je pre mňa obrovským a nezaslúženým darom. Vďaka nej môžem lásku darovať jemu samému i Ježišovi prítomnému v ľuďoch, a to napriek mojim hriechom a zlyhaniam.

Text svedectva je prevzatý z časopisu Posol Božského Srdca Ježišovho, 11/2025, str. 10-13. Obrázky: osobný archív J.M., J.B. Pre Jezuiti.sk  pripravil Jozef Bartkovjak SJ